Fanúšik, ktorý veľkému Šatanovi a jeho neveste mával týmito originálnymi hračkami, meral do Bojníc cestu z Nitry. Ručne vyrobené bábiky pochádzali z domácej krajčírs-
kej dielne Eleonóry Maladiovej z Ľudovítovej. Objavili sa aj na fotkách pri reportážach v denníkoch, opisujúcich túto prominentnú svadbu obľúbeného hokejistu. Málokto však tušil, kto má v tomto originálnom blahoželaní prsty.
Norika Maladiová je vyučená predavačka textilu, ale šitie a výroba rozličných bábok je pre ňu viac než len koníčkom. „Keď ma to chytí, dokážem v priebehu desiatich dní vyrobiť aj tri bábiky. Záleží od toho, aký materiál mám k dispozícii,” hovorí. Najviac práce má s výrobou vlasov. Keď chce, aby vyzerali naozajstne, musí sa s nimi dlhšie pohrať, postrihať ich a jednotlivo naskladať.
Pri výrobe bábiky Mira Šatana ešte netušila, že to bude Šatan. Jeho svad-
ba sa zbehla veľmi narýchlo, resp. sa tajila, a skoro nikto na Slovensku netušil, že sa Miro Šatan ide ženiť.
Bola to skutočne náhoda, že práve v tom čase mala v šijacej mašine rozpracovaného hokejistu. Bábika mala byť pôvodne narodeninovým darčekom pre dcéru vedúceho jej manžela, ktorá je veľkou hokejovou „fanúšičkou.”
Trápila sa, ako a z čoho vyrobí korčule, z čoho stvorí hokejku. Je totiž perfekcionistka. Robotu nezvykne odfláknuť a málokedy pustí z ruky nedorobeninu. Vždy sa snaží, aby výrobok vyzeral ako originál a musí byť krajší a lepší ako z obchodu.
Náhoda napokon chcela, že sa ozajstný Šatan prišiel na Slovensko oženiť, a tak handrový Šatan pri tom nesmel chýbať. Norika k hokejistovi narýchlo „pripasovala” nevestu Ingrid Smolinskú a o rozruch bolo postarané. Vidieť svoju prácu ako ju fotia, filmujú a obdivujú, je príjemné. Norika však nespyšnela. Len manžel, ktorý sa dovtedy pozeral na jej záľubu ako na hranie či zabíjanie nekonečne dlhého času, si začal vážiť svoju manželku a oceňuje jej šikovné ruky.
Výrobkyňa bábok sa pred časom ocitla v evidencii úradu práce medzi nezamestnanými. Strata zamestnania ju citovo dosť zasiahla i zranila. Nastali pre ňu ťažké dni. Pocit, aký ovládne nezamestnaného, vie pochopiť a precítiť iba ten, kto to skúsil na vlastnej koži. Výroba bábik sa tak pre ňu v ťažkom období života stala určitou formou terapie i relaxu zároveň. Pri šití bábik prišla na iné myšlienky a možno sa aj na chvíľu preniesla do detského sveta, ktorý si starosti dospelých príliš nepripúšťa. Pokúšala sa nájsť si uplatnenie v Starom divadle Nitra a na ukážku im priniesla svoje hračkárstvo, no nepochodila. Nerobí si však z toho ťažkú hlavu. Život sa nekončí a - možno sa jej sen niekedy dočká naplnenia.
