Na stužkovej s putami na rukách

„Navždy sa zachová v pamäti stužková,“ spieva sa v refréne známej pesničky Joža Ráža a skupiny Elán. Slová, o ktorých vari žiadny študent, ktorý absolvoval stužkovú slávnosť, nepochybuje. Spomienky na svoju stužkovú budú mať študenti 5. A triedy Hotelovej akadémie z Nitry určite nezabudnuteľné, ba jeden z nich na ňu určite nezabudne do konca svojho života.
Jozef Uhlárik bol jedným z dvojice hlavných moderátorov slávnostného večera a navyše sa aktívne zapojil aj do programovej časti, ktorú mali „študáci“ naozaj bohatú. Až do polnoci prebiehalo všetko, ako malo, nálada v sále nielen medzi žiakmi a ich profesormi, ale aj rodičmi bola skutočne vynikajúca. Prítomní mali za sebou už aj prvú polovicu vždy s napätím očakávanej tomboly. Na odľahčenie chvíľ čakania, ktorá z cien sa šťastným výhercom ujde, pripravili študenti ešte jednu kultúrnu vložku. No a v nej dostala „opitá“ červená čiapočka na ruky policajné putá. Situáciu, ktorá nasledovala po humornej scénke, však už začal písať samotný život. Červenú čiapočku hral už spomínaný moderátor večera Jozef Uhlárik, ktorý zostal uväznený v putách. Kľúč na ich odomknutie totiž nebol k dispozícii! Zostal v Babindole, vzdialenom od Močenku približne 40 kilometrov. Nasledovali chvíle zdesenia, veď mladý moderátor mal pokračovať v uvádzaní druhej časti tomboly.
„Čo bude teraz?“ zračilo sa v očiach jeho zúfalých spolužiakov, márne sa snažiacich niečo vymyslieť. Zostávalo jediné, polícia. Stužkovú si mladí Nitrania a ich „suita“ užívali v Močenku, kde, našťastie, sídli aj policajná stanica. Spolu s majiteľom reštaurácie sa nedobrovoľný „väzeň“ teda pobral hľadať pomoc práve tam. O pol jednej v noci! Smola pokračovala, pretože na polícii nikto nebol, a tak sa vybrali do močenských ulíc hľadať hliadku. A aby toho nebolo dosť, žiadnu v Močenku neobjavili. Na otvorenie pút sa teda podujal majiteľ reštaurácie sám. Jednu časť sa mu síce drôtom otvoriť podarilo, druhú však pri svojom pokuse na ruke nešťastníka ešte viac zatiahol. Vyslobodenie prišlo až po dvoch hodinách, keď túžobne očakávaný kľúč z Babindolu priviezli.
Mladý muž sa potom s úľavou a neskrývanou radosťou pustil do víru osláv svojej stužkovej, šrámy na zápästí oboch rúk mu však budú ešte chvíľu pripomínať, čo v onú slávnostnú noc zažil. Navyše, v jeho prípade bude určite platiť refrén pesničky, s ktorým sme tento zážitok zo života začínali, teda že „Navždy sa zachová v pamäti stužková“...