Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky
AJ SO SESTROU UNIKLI SMRTI O VLÁSOK

Prežili hrôzu!

Ničivé prívalové vlny tsunami, ktoré spôsobili tragédiu v juhovýchodnej Ázii, zažili aj turisti z nášho regiónu. Pani Viera Sulíková zo Zlatých Moraviec (na snímke) sa v hotelovej izbe takmer utopila. Smrti unikla len o vlások.

Aj so sestrou unikli smrti o vlások
V čase najkrajších sviatkov roka, Vianoc, zastihla celý svet prekvapujúca správa. Prímorské oblasti Thajska, Indonézie, Indie, Srí Lanky, Maldiv, Malajzie, Singapuru a Bangladéša zasiahli po silnom zemetrasení v Indickom oceáne obrovské prívalové vlny tsunami. Zasiahli až pobrežie Afriky, pláže sa premenili na masové hroby, ľudia prišli o príbytky nad hlavami, majetok, mnohí boli zranení, rodičia prišli o deti, deti sa stali sirotami. Koncom uplynulého týždňa sa hovorilo o 160-tisícoch mŕtvych, stále sú tisícky nezvestných. Podľa dostupných informácií nie je medzi nimi žiadny občan Slovenska.

Skryť Vypnúť reklamu

Pani Viera Sulíková zo Zlatých Moraviec v čase tragédie prežívala prvé dni dovolenky spoločne so svojou sestrou Annou Dvončovou v turistickom raji južného pobrežia Srí Lanky. Obe tam plánovali stráviť dva týždne, domov sa mali vrátiť 3. januára. „Na dovolenku sme sa, samozrejme, veľmi tešili. Už na prvý pohľad tam bolo všetko nádherné a elegantné. Po prílete do hlavného mesta Srí Lanky - Kolomba sme sa presunuli do približne 350 kilometrov vzdialenej oblasti Beru Wella. Ubytovanie sme mali v dvojposteľových bungalovoch hotela Club palm garden,“ hovorí Viera Sulíková.
Už v prvý podvečer pobytu, 23. decembra, sa sestry spokojne prechádzali po piesčitých plážach pobrežia a s nadšením vdychovali morský vzduch. Všetko ich nadchýnalo aj počas ďalších dvoch dní, keď aj ony si zapálili vianočnú sviečku a spomínali na všetkých doma. Pohroma prišla v dopoludňajších hodinách 26. decembra. „Boli sme práve na raňajkách, keď sa cez jedáleň prevalila prvá vlna. Všetko ostalo mokré, ľudia však nepodľahli žiadnej panike. Väčšina sa dokonca išla pozrieť k moru, čo sa deje. Cez zaliaty dvor sme sa vrátili na izbu a začali sme sa prezliekať do plaviek. Poutierali sme vodu z podlahy a vybrali sme sa pozrieť na pláž. Vtom sa však dovalila ďalšia vlna. Jeden zo zriadencov na nás kričal, aby sme utekali na izbu a zavreli za sebou dvere. Vtedy sa objavila tretia obrovská vlna. Vysoká bola azda aj tri metre. Vylomila dvere a v okamihu sme plávali v miestnosti spoločne s nábytkom. Voda siahala takmer až po strop. Keby sme nevedeli plávať, určite sa utopíme. Horšie bolo, že sme sa tam takmer udusili, lebo pod stropom už zostával iba malý priestor na dýchanie. Voda, našťastie, po chvíli opadla a my sme sa celé doráňané prebrodili do recepcie. Ešte predtým som v duchaprítomnosti z izby narýchlo zobrala peniaze a pasy, lebo zo skúseností som vedela, že v cudzom svete budeme bez nich stratené. Veď bez nich by sme sa iba s problémami mohli niekam dostať, okrem toho som tam nechcela zomrieť. Z hotela nás potom sanitkou zobrali na ošetrenie a pozašívali rôzne krvácajúce rany. Na jednej nohe som mala šesť a na druhej dva stehy. Niektoré jazvy sa mi hoja ešte dodnes. Zatiaľ sa nemôžem bez bolesti ani obuť. Späť do hotela nás však už nevpustili, lebo všetko bolo stále zaliate vodou. Zobrali nás na jednu pahorkatinu, kde sme celú noc prečkali v plavkách so skupinkou asi dvanástich ľudí pod strechou jedného z domácich obyvateľov. Boli sme tam spoločne s dovolenkujúcimi z Nemecka, ktorí nám dali aj oblečenie, nohavice a tričko, lebo my sme okrem plaviek a uteráka okolo bedier na sebe nič nemali a boli sme aj bosé. Keďže sme sa stratili našej delegátke, rozhodli sme sa konať na vlastnú päsť. Postupne odtiaľ ľudia odchádzali rôznymi mikrobusmi a sanitkami, tak sme sa natlačili jednému manželskému páru zo Švédska a tí nás potom za päťdesiat eur zobrali do Kolomba,“ spomína Viera Sulíková.
V utorok 28. decembra sa dostali na lietadlo Al Italia. Bolo tam totiž napísané, že letí do Bratislavy. „Do lietadla brali všetkých, ktorí sa potrebovali prepraviť do Európy. Tak sme si pre-
bookovali letenky a dostali sme sa do Ríma. Tam nás obliekli, dali nám tepláky, tričko, dve deky a zobrali nás na prekontrolovanie rán. Noc sme prespali v prekrásnom hoteli Holiday Inn. Po raňajkách nás čakal slovenský konzul Jozef Goga - ďakujeme mu za pomoc, ktorú nám potom poskytol na leteckú prepravu do Viedne. Tam si nás už vyzdvihol sestrin syn a doviezol nás domov,“ povedala nám o svojich zážitkoch z poslednej dovolenky. Tak rýchlo na ňu nezabudne a ešte dlho jej v mysli bude rezonovať pohľad, ktorý sa jej naskytol pri odchode z miesta rekreácie. Vedľa ciest boli naskladaní mŕtvi ľudia, stále museli niečo obchádzať. Najhoršie vraj je, že terén krajiny je mimoriadne členitý. Všade stála voda, museli obchádzať kopy nánosov drevín a rôzneho odpadu. Okolo boli roje komárov a rôzneho dotieravého hmyzu...
Pani Viera tvrdí, že napriek zložitým situáciám nepodľahla ani raz panike. Prezradila nám, že na budúci rok oslávi osemdesiat rokov. Tri desaťročia robila sprievodkyňu cestovného ruchu. Pôsobila najmä v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, často chodila aj do prímorskej oblasti Baku. More je pre ňu akousi drogou. Na dovolenkách počas Vianoc bola spoločne so svojou sestrou už viackrát. Pred dvomi rokmi ich napríklad v Tunise zastihla obrovská púštna búrka. Päť hodín boli zaviate pieskom, takže toto nebol prvý výlet, ktorý by sa končil katastrofou, keď im išlo doslova o život. Do spomínanej oblasti Indického oceánu by sa ešte rada vrátila.

Skryť Vypnúť reklamu




Z dovolenky si priniesli zlé sny
Manželia Chmelároví z dedinky Velušovce pri Topoľčanoch dva roky plánovali dovolenku na Srí Lanke. Počkali si na výhodnú zľavu a s niekoľkomesačným predstihom si zaplatili desaťdňový pobyt od 29. decembra. Keď im z cestovnej kancelárie oznámili, že z technických príčin presúvajú ich odchod už na 23. decembra, zmierili sa s tým. Netušili, že to navždy zmení ich život.

„Vlastníme firmu na výrobu plastových okien, takže leto neprichádzalo do úvahy,“ hovorí Daniela Chmelárová počas našej návštevy. „Zároveň sme chceli využiť vianočné prázdniny, pretože dcéra študuje. Boli to naše druhé Vianoce mimo domova.“
Lietadlo so 150 cestujúcimi zo Slovenska a Čiech odletelo 23. decembra z Bratislavy. Počas dvanásťhodinového letu malo medzipristátie v Dubaji a na Maldivách. Po pristátí v hlavnom meste Kolombo ich autobus rozviezol do hotelov. Chmelárovci sa ubytovali v oblasti Beruwela v hoteli Bayroo Beach.

Skryť Vypnúť reklamu

Prvé tri šťastia
„Ja som chcel mať izbu na prízemí, pretože som bol lenivý chodiť na prvé poschodie,“ spomína Rudolf Chmelár. „Manželka nakoniec presadila, že je dôležitejší výhľad na more ako naše pohodlie, a tak som sa s frflaním prispôsobil. To bolo jedno z prvých šťastí, ktoré sme mali. Vtedy sme o ňom netušili. Ďalšie prišli onedlho. Hneď na druhý deň boli Vianoce. Tie boli veľmi podobné ako u nás. Domáci ich prežívajú ako my, spievajú sa koledy a večer má slávnostnú atmosféru. My sme mali klasické európske menu. Prvý sviatok Vianočný sa neorganizovali výlety do okolia a kto chcel, mohol ísť na druhý sviatok vianočný do neďalekého kostola na katolícku svätú omšu. V tento deň sa na celej Srí Lanke nepožíval alkohol. Dozvedeli sme sa to v noci z 25. na 26. decembra. Boli sme v bare, keď o polnoci barman pozbieral všetky fľaše a schoval ich. Deň, keď sa alkohol nesmie kupovať v obchodoch, majú raz do mesiaca. Aj to, že sme boli dlho v bare, bolo pre nás šťastím. V nedeľu 26. sme vstávali pred deviatou. Oznámili nám, že plánovaný výlet na loďkách do rybárskej osady na rieke Bentola sa presúva na popoludnie. To bolo naše tretie veľké šťastie,“ dodáva Rudolf Chmelár.

Prvá vlna
„Boli sme aj s dcérou na izbe. Simona vyšla na terasu a volala na nás, aby sme sa išli na niečo pozrieť. Mysleli sme si, že sú to veveričky, ktoré často pribehli až na terasu, kde sme ich kŕmili,“ hovoria stále vzrušenejšie manželia Chmelároví. „Hovoríme jej: Veveričky sme už videli, tak nás nechaj oddychovať. Ale ona pribehla za nami a ťahala nás von. Začuli sme hučanie a v diaľke more, ktoré sa dvíhalo. O pár minút asi trojmetrová vlna dosiahla pláž a valila sa k hotelu. Brala so sebou lehátka, loďky, drevené oplotenie a o niekoľko sekúnd vrazila do spodnej časti hotela. Vyrazila sklá a zaplavila celé prízemie. O niekoľko minút sa vrátila do mora. My sme sa pozerali z poschodia dolu a žena povedala: Máme po dovolenke. Tí, čo bývali pod nami, mali všetky veci mokré. V tej chvíli to bolo hrozné nešťastie. Zbehol som dolu a nechcel som veriť vlastným očiam. Nikde žiadna voda. Ako keby ste naraz naliali do vedra vodu a potom ju odtiaľ vyliali.“
Rudolf Chmelár sa rozhodol ísť na pláž, aby sa pozrel zblízka, čo sa stalo. Domáci tam pobehovali a neustále vykrikovali, že také niečo sa tu nikdy nestalo. Chvíľu postával pri mori a potom sa vrátil do izby. „Pán Boh mal so mnou iné plány a rozhodol sa, že ma nechá žiť,“ vzdychol si počas rozprávania a pokúsil sa o úsmev.

Druhá vlna
Keď vošiel do izby, kde ho čakala vystrašená manželka s dcérou, začul hučanie. Na mori onedlho zbadali oveľa väčšiu vlnu, ako bola tá predtým. Neuvažovali nad ničím, len ako vybehnúť na najvyššie položené miesto. Tak, ako boli - len v plavkách, sa rozbehli smerom k poschodovej budove, v ktorej bola recepcia a jedáleň. Vybehli na hornú terasu. Spolu s nimi sa tu zhŕkla väčšina turistov. Videli obrovskú vlnu, ktorá zasiahla horné poschodia. Rozbila sklá a vymetala všetky izby. Brala so sebou všetko možné. V spodnej časti kompletne „vycucla“ zlatníctvo a odniesla všetky šperky. Tak, ako sa privalila, o niekoľko minút aj zmizla. Chmelárovci sa rozhodli ísť do izby a zachrániť, čo sa dá. Keď vošli dnu, zostali prekvapení. Okná zostali neporušené. Opäť mali šťastie, pretože pred útekom zavreli dvere na terasu. Všetky veci zostali suché. Nestihli si nič zobrať, pretože sa blížilo ďalšie hučanie. Už vedeli, že je zle.

Tretia vlna
Nápor vody ich tentoraz zastihol na chodbe. Utekali pred obrovskou masou vody. „Len zázrakom sme unikli kusom rozbitého skla či obrovským kvetináčom s palmami, ktoré voda hádzala o steny,“ hovorí s trasúcim hlasom Daniela Chmelárová. „Zachraňovali sme si vlastnú kožu. Vôkol nás plakali deti, ľudia kričali od strachu. Všetci sme sa tlačili na schody, ktoré viedli na hornú terasu. Keď sme vyšli hore, triasli sme sa ako osiky. Voda dvíhala autá do výšky niekoľkých metrov, benzín sa vylieval do vody. Vlna bola už len desať centimetrov pod terasou, na ktorej sme stáli.“ Na otázku, čo jej v tej chvíli preblesklo mysľou, odpovedá so slzami v očiach. „Spomenula som si na svojho dvadsaťdvaročného syna, ktorý študuje v Anglicku. Chcela som ho v poslednej chvíli ešte objať. Naozaj som mala pocit, že čo sa má stať, nech sa stane. Bude po nás. Zrazu voda začala ustupovať. Chvíľu sme tam všetci stáli a potom sme začali pomaly schádzať dolu. Z komplexu zostal neporušený len železný skelet. Jedno schodisko bolo úplne zničené, a tak sme pomaly schádzali druhým. Mala som strach, že sa celá budova zrúti.“

Únik na kopec
Delegáti jednotlivých cestovných kancelárií všetkých nasmerovali na neďaleký kopec. Tam si posadali pod palmy a čakali. „Mnohí mali škrabance a obväzovali si ich všetkým možným, pretože na rany sadali húfy múch. Bolo to hrozné. Nemali sme vodu,“ začína druhú časť svojho rozprávania Rudolf Chmelár. „Našťastie nám niečo na pitie a ovocie poslali „bieli“, ktorí mali postavené vily na vyvýšených miestach. Domácim voda zničila ich drevené chatrče hádam do vzdialenosti jedného kilometra.“
Po niekoľkých hodinách prišiel za Slovákmi ich delegát a požiadal ich, aby s ním išli do hotela zachrániť, čo sa dá. Keď sa tam cez troskami posiatu cestu horko-ťažko dostali, bolo takmer neskoro. Domorodí obyvatelia rabovali so sekerami v rukách. Otvárali nimi sejfy. Chmelárovci mali aj teraz šťastie. Ich sejf zostal neporušený. Zachránili si doklady, cennosti aj peniaze. Našli aj väčšinu svojho oblečenia. Ukradli im však mobil a fotoaparát. Zo svojej poslednej „dovolenky“ si tak nepriniesli ani jednu fotografiu. Iba zlé sny, ktoré sa opakujú takmer každú noc.

Na Srí Lanku sa nevrátia
Na vyvýšenine čakali spolu s turistami z okolitých hotelov takmer do polnoci. Medzitým sa dozvedeli, že v ich hoteli zomrela jedna tehotná Indka a niekomu odtrhlo ruku. Jeden slovenský chlapec a dve Slovenky boli nezvestné. Neskôr sa však všetci našli. Chmelárovcom sa podarila zavolať domov a oznámiť, že sú v poriadku „Tu sme pocítili súdržnosť Slovákov,“ s optimizmom v hlase hovoria obaja naraz. „Niektorí chceli odísť s inými cestovkami, ale ďalším sa podarilo zadržať ich.“
Všetkých nakoniec previezli do hotela v Kolombe, kde tri dni a tri noci čakali na lietadlo zo Slovenska. Báli sa vyjsť na ulicu, pretože to tam vraj vyzeralo ako na divokom Západe. „Je to pekná krajina, ale bezpečná len po dvere hotela alebo po ohradu okolo pláže. Okrem toho, takých špinavých a dotieravých domorodcov sme zatiaľ nikde inde nezažili,“ začína rozprávať tretiu časť svojho príbehu Rudolf Chmelár. „Väčšinu času presedeli pred svojimi chatrčami a okolo nich samá špina. Nič nerobia, iba čakajú na turistov a monzúnové dažde. Tvrdia, že „voda dala a voda aj zoberie“. Turistom predávajú suveníry, čo je ich jediná obživa. Sú mimoriadne šikovní a tvoriví. Vedia vyrobiť veľmi pekné veci takmer zo všetkého.“
Medzi posledné zážitky patril príchod domov na Slovensko, kde sa Chmelárovci stretávali s rôznymi reakciami ľudí. „Počuli sme aj to, že tí, ktorí boli na Srí Lanke, mali sedieť na Vianoce doma a nič by sa im nestalo. Najviac nás zarazilo to, keď sme sa dozvedeli, že išli tam len samí boháči, tak nech skapú.“ Väčšina však s nimi súcitila. V jednom sú si manželia z Velušoviec istí - na Srí Lanku sa nikdy nevrátia.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  6. Pomáhajte čítaním
  7. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  8. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  9. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  10. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  1. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  4. Pomáhajte čítaním
  5. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  6. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  8. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 28 193
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 267
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 247
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 797
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 686
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 863
  7. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 837
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 007
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 803
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 151
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Viliam Turan na archívnej fotografii.

V Nitre zohnali stany, testovať budú aj ľudí z auta

V piatok sa už testovať nebude, len cez víkend.

Primátor koordinuje rozhodnutia s armádou.

Galéria i múzeum sú zatvorené, niektoré aktivity presunuli na internet

Online budú k dispozícii aktuálne výstavy i projekt pre deti.

Nitrianska galéria.

Sú pozitívni a chodia na nákupy, tvrdia susedia

Primátor Zlatých Moraviec reaguje, že situácia je pod kontrolou.

Ilustračná fotografia.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ako sa penzistom zvýšia dôchodky

Aj od januára budúceho roku môžu dôchodcovia počítať so zvyšovaním penzií o valorizáciu. V tom istom mesiaci sa zvýšené dôchodky začnú aj vyplácať.

Epidemiológovia v Trenčíne vyšetrujú ohniská nákazy v dvoch závodoch

V rámci Slovenska prevažuje reťazové šírenie ochorenia v rodinách.

Agrokomplex musí po desaťročiach odstrániť svoj ikonický nápis

Konštrukciu vytvorili v roku 1974. Jej súčasťou bol aj klas.

Tu sú výsledky víkendového testovania na Orave. Prečo ste boli vy?

Za tri dni otestovali odberové tímy 91 505 ľudí. Do karantény poslali 3 904 infikovaných.

Už ste čítali?