Príjmová aj výdavková časť rozpočtu Mesta Nové Zámky obsahuje zhodne po 460 miliónov korún. Poslanci mestského zastupiteľstva (MsZ) na ich rozdelenie potrebovali len niekoľko hodín - znenie rozpočtu schválili na rokovaní MsZ 21. decembra krátko popoludní.
V úvode však odzneli vážne výhrady - napríklad poslanec Ladislav Marenčák označil návrh rozpočtu za rébus a hlavnú filozofiu hospodárenia Mesta žiadal prerokovať už na jeseň, a nie až koncom decembra. Niektorí poslanci navrhovali predať mestské podiely v akciových spoločnostiach Korzo a Novocentrum či dokonca celé kino Mier. Ďalší žiadali vyššie investície do vytvárania pracovných miest, budovania priemyselného parku, rozvoja kúpaliska Štrand. Padla otázka, z akých prostriedkov a či vôbec začať s výstavbou „rómskej osady“ - komplexu 62 bytov s príslušenstvom pre sociálne slabých a neprispôsobivých občanov, najmä zo smutne známych rozvalín na Kasárenskej a Hradnej ulici neďaleko centra Nových Zámkov.
„Návrh mestského rozpočtu sme pripravili hneď, ako bolo známe nariadenie vlády o výške podielových daní, ktoré sa stanú hlavným príjmom Mesta,“ oponoval vedúci finančného odboru mestského úradu Peter Velecký. „Financovanie školstva však stále nie je detailne jasné, pracujeme len s kvalifikovaným odhadom.“
„Mesto nie je vo finančnej núdzi, návrh rozpočtu (bez investícií na rómsku osadu) je vyrovnaný. Neráta zatiaľ ani so sumou 16 miliónov korún, ktorú nám má samosprávny kraj doplatiť za predaj bývalej Základnej školy na Ulici B. Němcovej. Nič nás nenúti predávať podiely v mestských akciovkách ani nehnuteľnosti v centre mesta. Ak chceme o tom hovoriť, tak podrobne a na osobitnom rokovaní zastupiteľstva, nie v rámci rozpravy o rozpočte,“ uviedol primátor Nových Zámkov Gejza Pischinger.
Výstavba priemyselného parku prichádza do úvahy na dvoch miestach. Najprv však treba zistiť a potom pozvať na rokovanie majiteľov približne 200 parciel, ktoré by bolo treba odkúpiť (alebo aspoň uzavrieť predbežné zmluvy). Potom Mesto môže žiadať finančnú podporu či hľadať investora. Budovanie priemyselného parku z vlastného rozpočtu sa nepredpokladá. Mesto bude hľadať investora napríklad na výstavbu ubytovacích kapacít na kúpalisku Štrand, rekonštrukciu starého mestského kúpaliska neďaleko amfiteátra a jeho spojenie s relaxačným centrom. Zahraničné investície smerovali napríklad do časti Elektrosvitu, kde kórejská firma zriadila výrobnú prevádzku pre 120 ľudí a plánuje vytvoriť 500 až 600 pracovných miest.
„Rómska osada“ (názov je zatiaľ iba pracovný a nesúvisí s národnostnou ani rasovou otázkou) bude okrem 62 bytov zahŕňať aj kostol a výrobnú halu. Až 70 percent investičných nákladov môžu financovať dotácie, zvyšok - teda asi 26 miliónov korún - musí zaobstarať Mesto. Poslanci schválili návrh vziať si na výstavbu osady úver. Do konca funkčného obdobia súčasného MsZ by sa mali vybudovať aspoň inžinierske siete a byty.
