Výborný futbalista ŠK Močenok, bývalý hráč Levíc, Nitry i Trnavy, zachránil počas leta 2004 v Kalnej nad Hronom dvoch topiacich sa šestnásťročných mladíkov. Za tento odvážny čin bol Marcel nominovaný na Ľudský čin roka 2004. Prezident Humanitnej rady na Slovensku Ivan Sýkora uviedol: „Keď sme čítali nominácie, povedali sme si, že si všetci zaslúžia byť víťazmi, skladáme im veľkú úctu“. Odvážneho muža sme požiadali o krátky rozhovor.
- Zachránili ste život dvom mladým ľuďom. Aké boli vaše pocity, keď ste videli topiacich sa v rieke, rozmýšľali ste, alebo ste konali inštinktívne?
- Konal som určite inštinktívne, ale zarazilo ma to, že pomáham sám. Boli tam aj iní ľudia okrem mňa a mojej rodiny, ale oni sa len dívali. Postupom času mi došlo, že keby som nebol v pravý čas na pravom mieste, tí dvaja mladí muži by už dnes neboli medzi nami. Bol som naozaj jediný, ktorý sa odhodlal a pomohol im.
- Ako ste riešili situáciu, topiaci sa boli dvaja, určite to nebolo jednoduché...
- Bolo to rozhodovanie sa, v priebehu môjho behu za nimi, po brehu. Díval som sa nich a hovoril som si, že čo mám robiť, ktorého skôr vytiahnuť. Zmapoval som situáciu a pomohol som skôr tomu, ktorý bol na tom horšie. Vytiahol som ho na breh, ale v momente, ako som sa vracal pre druhého, ten už bol pod vodou. Odvaha mi nechýbala, ponoril som sa a vytiahol som aj toho druhého. Som rád, že som ich zachránil oboch.
- Nemali ste strach pred skokom do vody, že riskujete vlastný život? Máte rodinu, nemysleli ste na to, že keď to nevyjde, ostane bez vás?
- V tej chvíli som na to absolútne nemyslel. Všetko mi to došlo až na druhý deň, viac sa o mňa bála manželka na brehu ako ja, keď som skákal do vody.
- Zmenil sa vám týmto skutkom nejakým spôsobom váš doterajší život?
- Áno. Vyšlo to v jednom denníku, veľa známych a priateľov si robili zo mňa srandu, že som Mitch Buchanan - veľký záchranár. Stretol som sa aj s takými ohlasmi, že na mojom mieste by viacerí neskákali. Som rád, že som sa zachoval tak, ako som sa zachoval.
- Ako reagovala rodina mladíkov, ktorých ste zachránili? Akým spôsobom sa vám za váš odvážny čin poďakovali?
- Rodičia zachránených chlapcov boli vo veľkom šoku, tak som chápal, že na mňa pozabudli. Ale asi o pol hodinu prišla za mnou ich matka a srdečne sa mi poďakovala, že som zachránil životy jej synom.
- Aký je váš názor, existujú na svete ľudia, ako ste vy? Ľudia, ktorí riskujú vlastný život pre záchranu cudzieho?
- Určite áno. Či už je to na horách alebo plavčíci vo vode. Podľa môjho názoru existuje mnoho takých ľudí, ktorí riskujú vlastný život pre druhých.