Streda, 1. február, 2023 | Meniny má Tatiana

Rikkon miluje hudbu aj ženy

Aj keď bol 30-ročný levický rodák Richard Rikkon, klavirista zo Superstar, medzinárodnou hviezdou už pred známou televíznou súťažou, laická verejnosť na Slovensku ho spoznala až teraz.

Napriek svojmu nabitému programu si našiel čas na náš rozhovor. Stretli sme sa v stredu v tom najsychravejšom počasí v príjemnej kaviarničke v centre Bratislavy, kde sa momentálne zdržuje kvôli práci v Superstar, medzi koncertmi vo Francúzsku, Maďarsku, Grécku...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vraj ste sa pre hru na klavíri rozhodli už ako štvorročný. Prečo práve klavír?
Pochádzam z muzikantskej rodiny, hudbou som bol doslova obkolesený. Hudobníkom bol už môj pradedo, otec hrá v Bratislavskej štvorke, brat je huslista a hudobný skladateľ... Zvedavý, ako deti bývajú, som si sadol za klavír a začal skúšať, ako mi to ide. Hra sa mi zapáčila natoľko, že som sa už ako štvorročný rozhodol, že na ňom budem hrať celý život. Tak ako sa iní ľudia o svojej budúcnosti rozhodujú na prahu dospelosti.
Mnohé deti museli rodičia do učenia nútiť doslova vyhrážaním. Ako to bolo u vás?
Nie, nemuseli. Ja som sa za klavírom hral.
Kto vás učil?
Pani Katarína Szücsová (minulý rok v decembri získala cenu primátora Levíc). Notovú osnovu ma napríklad učila formou rôznych riekaniek. Bola to pre mňa hra. A hoci som nevedel čítať a písať, noty som už poznal.
Hračky vás nelákali?
Samozrejme, že som sa o hračky zaujímal ako každé malé dieťa.
Neskôr o vás ako o zázračnom dieťati nakrútili dokument. Zúčastnili ste sa na rôznych súťažiach. V šiestich ste dokonca vyhrali Bartókovu hudobnú cenu v Maďarsku. Asi bolo pochopiteľné, že ste už ako osemročný začal študovať na konzervatóriu.
Ako dieťa som stretol Cyrila Dijanovského - svojho profesora, ktorý ma neskôr učil na vysokej škole. On ma v niekoľkých nasledujúcich rokoch usmerňoval. Navrhol, aby som študoval na konzervatóriu v Žiline.
Neboli vaši spolužiaci o dosť starší?
Najmenej o šesť rokov. Ale nechodil som do školy každý deň. Dva až trikrát do mesiaca ma do Žiliny doviezli rodičia. Vždy som dostal domáce úlohy a za pol roka ma vyskúšali. Počas štúdia na konzervatóriu som sa ďalej zúčastňoval rôznych súťaží, mal som rôzne vystúpenia doma i v zahraničí - v Maďarsku, Rakúsku, Nemecku.
To bolo ešte za komunistov. Nemali ste problémy ako talentované dieťa cestovať do zahraničia?
Ale určite. Keď som chcel ísť „von“, musel som mať odporúčania. Povinne som zakaždým hral na ministerstve kultúry. Bolo to iné ako teraz.
Ako dieťa vás nebodaj preverovali na hraniciach?
Samozrejme. Vyhral som cenu a na hraniciach nás zastavili a nechápavo na ňu hľadeli. Pýtali sa: „Toto je čo, prečo to máte a máte k tomu nejaký doklad?“
Neuveriteľné, ale určite na tie časy rád spomínate. Stretávate sa s ďalšími účastníkmi vtedajších zahraničných súťaží aj dnes?
Občas. Dnes sú mnohí z nich výkonní umelci. A vnímame sa navzájom úplne inak, ako keď sme boli deti. Poznáme sa odmalička a mám pocit, akoby sme boli bratia. Je to veľmi milé.
Popri štúdiu na Vysokej škole muzických umení v Bratislave ste študovali aj v Paríži - v meste, v ktorom pôsobili také hudobné osobnosti ako Schuman, Schopin... Ako ste sa dostali do metropoly Francúzska?
Chodieval som na medzinárodné majstrovské kurzy do Piešťan, kde som sa stretol s profesorom Eugenom Indjicom, absolventom slávneho Arthura Rubinsteina. On mi navrhol, aby som študoval u neho na Conservatoire Superiore v Paríži. Nevedel som si však predstaviť, z čoho by som štúdium vo Francúzsku financoval. Našťastie som spravil skúšky a stal som sa štipendistom francúzskej vlády. V tom čase som študoval dvojmo: v Paríži aj Bratislave. K štúdiu sa pridávali čoraz väčšie koncerty, vďaka ktorým som už precestoval, dá sa povedať, polovicu sveta. Hral som v Amerike, Grécku, Saudskej Arábii...
Ako reagovali na vás, Slováka, študenti iných krajín vo Francúzsku?
Býval som na internáte v centre mesta neďaleko Notre Damu, v ktorom žili spolu sochári, výtvarníci a hudobníci. Navzájom sme sa akceptovali. Bola medzi nami určitá rivalita, ale v pozitívnom slova zmysle. Veľká konkurencia, ktorá tam bola, ma vyprovokovala k väčšej snahe. Pri nacvičovaní nejakej skladby som na koncertoch študoval interpretáciu iných umelcov. Na hodinách som potom mohol konzultovať rôzne spôsoby hry. V tom čase som v sebe našiel vzťah k interpretácii. Už som nechcel kopírovať hru iných ľudí, ale nájsť si svoj postup. Každý človek má v sebe určitú osobnosť, ale záleží na tom, ako ju zo seba vytiahne. Paríž bol pre mňa navyše aj inšpiráciou - pamiatky, múzeum Louvre, uličky...
Inšpiroval vás nebodaj aj k skladaniu?
Veľmi rád improvizujem. Pre mňa boli veľkými vzormi ľudia ako Horowitz, Cziffra, Rachmaninov, lebo som sa mohol od nich veľmi veľa učiť. A tí vedeli veľmi dobre improvizovať. Medzi improvizátorov by som mohol dokonca zaradiť aj Ferenza Liszta alebo Johanna Sebastiana Bacha, ktorého hudbu často používajú aj džezoví hudobníci. Tí tiež veľmi radi improvizujú. Aj ja, keď mám nejakú skladbu, vždy ju prepracujem. Teraz som napríklad dostal ponuku urobiť cédečko. Toto by som chcel spraviť pre širokú verejnosť - tak, že by tam boli skladby, ktoré si rád vypočuje každý. Prepracujem ich tak, aby lahodili aj hudobne veľmi vzdelanému človeku, ale aj laikovi. Po ňom budem pracovať na nahrávke veľmi náročnej hudby, ktorú musím opäť upraviť tak, aby sa páčila náročnému poslucháčovi.
Spomeniete si niekedy na vaše rodné Levice?
Pravdaže. Nemám tam len spomienky, ale aj kamarátov a priateľov. Keď však človek chce niečo dosiahnuť, musí sa presťahovať do väčšieho mesta. Nie, žeby sa v menšom meste nedalo nič dokázať, ale vo väčšom sú aj väčšie možnosti. Pravidelne sa do Levíc vraciam - napríklad na stretávky zo základnej školy. A keď ma pozvú, aby som zahral, veľmi rád prídem.
V súťaži Superstar hráte iný žáner. Inklinujete viac k vážnej alebo populárnej hudbe?
Na to sa mi ťažko odpovedá. Vždy som sa venoval aj inej ako klasickej hudbe. Už ako deväťročný som sa začal zaujímať, ako sa na klavíri hrá džez a iné štýly.
Prečo ste sa teda rozhodli venovať sa viac klasickej hudbe?
Viete, každý dobrý pianista začína na klavíri a s klasickou hudbou - či už ako džezmen alebo interpret iného žánru. Pokiaľ nemáte presnosť prstov a iné dôležité znalosti, vo vašej hre to chýba. Môžete vydrieť techniku, mať akýkoľvek talent, ale presnosť sa nenaučíte bez znalosti klasiky.
Takže predstavitelia populárnej hudby, ktorí sa naučili hrať iba po svojom...
Záleží od vás, ako to chcete robiť. Či vážne, na vysokej úrovni, alebo iba pre takých nenáročných ľudí.
Aj keď Superstar sledujú státisíce ľudí, nikto nevidí do zákulisia súťaže. Aké vzťahy panujú medzi finálovou jedenástkou?
Veľmi veľká súdržnosť. Aj keď vedia, že po každom kole jeden z nich vypadne, neustále sa stretávajú. Pomáhajú si navzájom. Vznikajú medzi nimi priateľstvá, ktoré si myslím, že neskončia súťažou Superstar. Stretávajú sa aj mimo štúdií na rôznych oslavách.
S kým z päťdesiatky sa vám hralo najlepšie?
Aby som vám pravdu povedal, neviem. Každý spevák alebo speváčka je úplne iné indivíduum. S každým sa mi dobre hrá. Mám osobné skúsenosti z pódia, a tak sa im snažím pomáhať, podržať ich. Občas sa niektorému stane, že mu vypadne text alebo rytmus. Potom sa ho snažím nahodiť späť. Bežný divák to nezbadá. Tých skutočne dobrých spevákov medzi nimi bolo a je veľa. Je až neskutočné, koľko dobrých spevákov máme na Slovensku.
Predsa len bolo pre nich niečo iné, nové - spievať so sprievodom klavíra, a nie na playback.
Keď človek spieva s klavírom, nemá sa veľmi za čo skryť. Mnohé skladby vyznejú dobre, keď ich hrá kapela, a iné v podaní klavíra. Na Superstar sme sa potrápili najmä so skladbami od U2 alebo Natashe Bedingfieldovej. Podarilo sa nám to však zosúladiť tak, že to vyznelo celkom pekne.
Ako ste sa vôbec do Superstar dostali?
Poznali ma hudobní producenti relácie. V tom čase som sa vrátil domov z koncertného turné v zahraničí. Chvíľku som nad ponukou uvažoval, ale veľmi rád som ju prijal. Rád spoznávam nové veci.
Čo hovoríte na výkon levickej superstar Evy Gažovej?
Je to pekná a dobrá speváčka a myslím, že určite o nej ešte budeme počuť.
Aj keď ste vo svete klasickej hudby známy, vďaka Superstar ste sa stali ešte známejším.
V zahraničí ma pozná veľa ľudí. Aj na Slovensku ma poznali, najmä z kruhu vážnej hudby. Vďaka tejto relácii už ma pozná viac ľudí...asi o dvoch viac (smiech). Počul som, že sa o mne hovorí, že som pianista, ktorý zahrá všetko. Ale ja nezahrám všetko, všetko vie iba Pán Boh a ja som len malý človiečik.
Ste veľmi príjemný spoločník, dievčatám zo súťaže sa tiež vraj veľmi páčite. Máte nejakú priateľku?
Zatiaľ nie. Som vyťažený neustálym koncertovaním. Na to, aby mohlo medzi dvoma niečo vzniknúť, musí všetko sedieť - správna chvíľa, osobné čaro...
Médiami prebehla správa, že medzi vami a jednou z finalistiek – Katkou Koščovou je niečo viac. Koľko je na tom pravdy?
Nič. Sme kamaráti, ako s každým z finalistov. Katku uznávam ako speváčku, je fakt talentovaná, muzikálna. Akurát sme sa na tejto správe celkom dobre pobavili. Je neuveriteľné, čo si médiá vymyslia.
Mali by ste popri vašom vyťažení vôbec čas pre nejaké dievča?
Ten čas sa vždy nájde. Keď niekto niekoho miluje, nájde si ho. Zoberte si príklad spomedzi velikánov hudby ako Beethoven, Mozart, Liszt - všetci mali svoje ženy. Tí keď niekoho milovali, prišli za ním aj z opačného konca sveta. Samozrejme, že milujem ženy (smiech).
Dá sa popri vzťahu naplno venovať hudbe?
Nedá sa venovať výlučne len hudbe. Človek musí vnímať aj svet okolo seba. Hudba je len jeden fenomén a život druhý.

Najčítanejšie na My Nitra

Inzercia - Tlačové správy

  1. O najlepšie komunikujúcich značkách rozhodne aj verejnosť
  2. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  3. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  6. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  7. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  8. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  2. O najlepšie komunikujúcich značkách rozhodne aj verejnosť
  3. Ako možno získať prídavky na dieťa v Nemecku?
  4. Kupujete balenú vodu? Vypočítajte si, koľko za ňu ročne miniete!
  5. Táto váha berie vaše chudnutie vážne: Kalórie počíta za vás!
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  7. Svalovice sa netreba obávať
  8. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 11 943
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 7 251
  3. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 213
  4. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 2 089
  5. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 1 546
  6. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 1 443
  7. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 127
  8. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 101

Blogy SME

  1. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova?
  2. Anna Miľanová: Kresby prírodným uhlíkom...
  3. Matúš Mathis: Ponuka bytov v Košiciach po prvýkrát od septembra 2022 klesla - Píše Matúš Mathis
  4. Jozef Stasík: Niekto zhasína a niekto myslel dopredu
  5. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Veľké Rovné
  6. Peter Maroncik: Tak už máme v Čechách nového, dobrého prezidenta.
  7. Anna Miľanová: Snívanie... 2022
  8. Irena Šimuneková: Keď sme na SME
  1. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 7 597
  2. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 5 301
  3. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 077
  4. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 694
  5. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 3 538
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 508
  7. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 358
  8. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 219
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Tvorba výsledného diela 'Srdce Nitry'

Zaujímavý výtvor vystavia na tržnici.


15 h
Cinemax Nitra

Prinášame aktuálny program kina.


red 19 h
Ján Kožuško, zakladateľ projektu Programko.sk

Na samotných kurzoch sa lektori nevenujú len tematike, na ktorý je workshop zameraný, ale poslucháčov upozorňujú aj na nástrahy internetu. Veď pojem kyberšikana sa v našom slovníku natrvalo usadil. V internetových vodách číhajú na deti rôzne nástrahy.


21 h

Kypí vám pri pohľade na deti pozerajúce do telefónu alebo sediace za počítačom krv v žilách? Pozor, aby ste ich nepripravili o úspešnú kariéru. Namiesto zákazov ich naučte počítačom rozumieť - a zabezpečíte im lepšiu budúcnosť.


30. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova?
  2. Anna Miľanová: Kresby prírodným uhlíkom...
  3. Matúš Mathis: Ponuka bytov v Košiciach po prvýkrát od septembra 2022 klesla - Píše Matúš Mathis
  4. Jozef Stasík: Niekto zhasína a niekto myslel dopredu
  5. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Veľké Rovné
  6. Peter Maroncik: Tak už máme v Čechách nového, dobrého prezidenta.
  7. Anna Miľanová: Snívanie... 2022
  8. Irena Šimuneková: Keď sme na SME
  1. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 7 597
  2. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 5 301
  3. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 077
  4. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 694
  5. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 3 538
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 508
  7. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 358
  8. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 219
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu