Dvadsaťštyriročná správkyňa mestského útulku pre opustených psov v Nových Zámkoch je asi jednou z mála žien, ktoré odchytávajú túlavých psov. Nebojí sa ani veľkých plemien a údajne neexistuje pes, ktorý by sa jej nedal „spacifikovať“. „Už som chytala vlčiakov, írskeho setra aj brazílsku filu. Strach nemám – pes útočí len vtedy, keď má naozaj dôvod. Ale ak cíti, že mu nechcete ublížiť, pôjde za vami. Prednedávnom sa však našiel prvý, ktorého som nepresvedčila,“ usmieva sa Angelika. „Bolo to ešte len šteňa, ale už malo svoje skúsenosti – niekto mu vypichol oko. Pol hodiny som ho presviedčala. Nakoniec mi jedna dievčina chcela pomôcť, hodila naň šál a psík ufujazdil. Možno sa ešte stretneme.“
Vzťah k zvieratám zdedila Angelika pravdepodobne po starých rodičoch. V ich dome neďaleko Štúrova už kedysi poskytla „azyl“ niekoľkým zatúlaným zvieratám, dokonca uvažovala o štúdiu nejakého príbuzného odboru. V novozámockom paneláku však bolo miesto akurát tak pre škrečka. Nakoniec sa z Angeliky mala stať hotelierka. Až keď v Nových Zámkoch zriadili psí útulok, vtedy presne zistila, čo chce robiť. „Toto je môj svet. Neviem si prestaviť svoj život bez psov a najmä takýchto túlavých, čo ich môžem zachrániť a dať im domov. Ťažko mi od nich odísť čo len na niekoľkodňovú dovolenku. Najspokojnejšia som, keď ich sama pozatváram a dám im papať.“
Mestský útulok je v súčasnosti domovom 47 psov a praská vo švíkoch. Akonáhle sa skončili zimné prázdniny, ocitli sa tu mnohé štvornohé vianočné darčeky. Posledné šteniatko doniesli v sobotu, ešte nemá ani meno. Niektorí chovanci sa tu ocitnú dokonca viackrát. „Záujemcom o opusteného psíka viem odporučiť, ktorý by im vyhovoval, ale nie vždy si padnú do oka. Práve dnes si chceli vziať Tomyho, ktorý sa vrátil už asi päťkrát – naposledy sem trafil dokonca z Komoče. Nových majiteľov som upozornila, aby ho nevenčili bez vodítka. Ale aspoň budú vedieť, kde ho hľadať.“ Sama Angelika sa nedávno stala „adoptívnou mamou“ malej francúzskej buldočky Moly, ktorú majitelia priniesli do útulku uspať. Nevedela chodiť, len sa plazila ako korytnačka. Tri týždne mala krížom zviazané labky, cvičili s ňou a dávali jej vitamíny, kým začala behať.
Útulok sídli na okraji Nových Zámkoch v stále provizórnych podmienkach, na vlastnícky nevysporiadaných pozemkoch, čo vylučuje väčšie investície Mesta. V posledných mesiacoch tu pribudol veterinárny operačný stôl, vlastné auto na odchyt a prepravu psov. Podľa Angeliky sú však na tom mnohé útulky v okolitých mestách podstatne horšie. „Máme ochotných pomocníkov, najmä deti, ktoré sem chodia venčiť psíkov a starať sa o ne. Sponzori a darcovia poskytujú krmivo, prikrývky, deky. Prostredníctvom tunajšej televízie zasa hľadáme našim zverencom „náhradných rodičov“. Uvažujeme o založení nadácie alebo občianskeho združenia, ktoré by ako právnický subjekt mohlo inkasovať napríklad percentá z daní alebo oficiálne prijímať finančnú podporu. Aspoň by si útulok mohol privyrobiť na prevádzku.“
V novembri Angelika absolvovala kurz odchytu túlavých zabehnutých zvierat a stala sa pravdepodobne jedinou ženou na Slovensku, ktorá sa tejto činnosti venuje. Pred niekoľkými dňami ju pozvali na odovzdávanie cien Za ľudský čin roka 2004, ktoré v Leviciach organizovala Slovenská humanitná rada, Slovenský Červený kríž a redakcia týždenníka Pohronie. Angelika sa stala laureátkou v kategórii Záchrana zvieratka.
