V šalianskom lesoparsku sa v januári tohto roka začalo s ťažbou dreva. Na výmere piatich hektárov lesného pôdneho fondu prebieha výrub štyridsaťpäťročného topoľa šľachteného. Na oficiálnych webových stránkach mesta sa objavila ostrá kritika a informácie, že ide o „biznis a nabaľovanie sa“.
„Okolo lesoparku v Šali robím už tridsať rokov. Tie stromy v ňom sú v takom zlom stave, že ak by sa nevyrúbali, postupne spadnú samé a môžu niekomu aj ublížiť. Lesopark je labilnejší ako boli lesy vo Vysokých Tatrách. Ak by sa Považím prehnal vietor len polovičnej sily, ako 19. novembra minulého roka vo Vysokých Tatrách, ležali by stromy až po Dunaj,“ zdôvodňuje výrub Karafa z Obvodného úradu životného prostredia Šaľa. Ťažbu v lokalite medzi dvomi hrádzami zabezpečuje dodávateľ Karol Variu z Čiernej Vody pri Galante.
„V tomto prípade nejde o biznis, ako nás obviňujú niektorí občania. Ide tu o výkon platného lesného hospodárskeho plánu do roku 2013,“ vysvetľuje Tibor Karafa, pričom poukazuje na výpis lesného hospodárskeho plánu a mapu dotknutej oblasti z januára tohto roka s vyznačenými výrubmi.
Podľa výpisu z lesného hospodárskeho plánu, autorom ktorého je Lesoprojekt Zvolen, (pobočka Piešťany, pracovisko Nitra) sa má šalianskom Lesoparku uskutočniť veľkoplošný holorub topoľa šľachteného. Po ňom sa musí zabezpečiť obnova lesa. V priebehu nasledujúcich desiatich rokov tu budú vysadené čerešne, javory mliečne a bresty poľné. Predpokladá sa, že uvedený porast bude mať 60 až 100-ročnú životnosť. „Okrem výrubu starého a výsadby nového lesa musíme zaplatiť všetky práce súvisiace s výchovou nového porastu. Hovorím o prvom zalesnení, prerezávke, prebierke a druhom zalesnení. To je nutné, lebo pri prvom prirodzene vzniknú straty, ktoré bude treba v druhom doplniť tak, aby bolo zalesnenie realizované na celej ploche," konštatuje.
Tibor Karafa tvrdí, že všetky uvedené práce sa budú financovať len a len z výnosu z ťažby. "V súčasnosti nedostaneme od štátu ani korunu na výrub a zalesnenie, i keď to štát zákonom od nás vyžaduje. Niektorí občania sa na webovej stránke pýtajú, či nebolo možné uskutočniť postupnú premenu porastu v súlade s projektom. K tomu môžem povedať iba toľko, že tie časy, keď to bolo možné urobiť, sú nenávratne preč pre totálny politický nezáujem. Veľkoplošný holorub, tak ako ho vníma občan s environmentálnym cítením, ale bez znalosti lesníckej problematiky, je posledná možnosť, ako zabrániť veľkým stratám na drevnej hmote. Je to vlastne paradox - les začíname obnovovať tým, že ho najskôr vytneme. Až potom sa môžeme vrátiť k pôvodnému plánu – obnoviť porast, ktorý bude vyhovovať požiadavkám krátkodobej prímestskej rekreácie,“ vysvetľuje Karafa.
MARIÁN MRVA