otom povolanie, plač mám a snúbeniek, 2 roky, 1 rok a teraz už len pol roka služby, no a na konci vlak plný podgurážených mladíkov, hlasno počítajúcich a kričiacich „CIVÍÍÍL“. To všetko sa už čoskoro stane minulosťou.
Stredná a staršia generácia z radov silnejšieho pohlavia brala vojenčinu ako neoddeliteľnú súčasť svojho života, v ktorej nastal ten pomyselný prelom. Z chlapca sa stal muž. Veľa chlapcov rukovalo v tom čase na vojnu so zmiešanými pocitmi strachu, zvedavosti, ale aj väčšou, či menšou dávkou presvedčenia. „Zvládli to druhí, zvládnem to aj ja. Nie som predsa bábovka.“ A väčšina to aj v pohode zvládla.
Obyčajne, keď niečo staré končí, vždy to znamená začiatok nového. Profesionálna služba má svoje vlastné pravidlá. Už to nie je len suché, častokrát nechcené splnenie povinnosti, ktoré ukladá zákon. Táto nová možnosť zamestnať sa v podstate ihneď po ukončení stredoškolského alebo učňovského štúdia, vytvorila radu výhod pre mladých ľudí aj bez ich ďalšej praxe.
Priblíženie vojenského života začalo žiakom stredných škôl sprostredkovávať v trnavskom regióne Regrutačné stredisko. Toto personálne stredisko je situované priamo v Trnave a je prvým kontaktným miestom, kde každý záujemca dostane konkrétne informácie a je mu vysvetlený postup, ako sa môže stať profesionálnym vojakom. Tu je následne oboznámený s výhodami profesionálnej služby a rozoberú sa možnosti jeho konkrétneho zaradenia v rámci ozbrojených síl. Začiatkom februára tohto roku zorganizovalo Regrutačné stredisko Trnava v spolupráci so Ženijným práporom Sereď zaujímavé stretnutie žiakov stredných odborných škôl priamo na pôde tejto vojenskej jednotky.
- r -