h sa do Jasovej v okrese Nové Zámky vrátila, aby mame pomohla starať sa o domácnosť. Pätnásť mesiacov nato mama vážne ochorela.
„Dva týždne bola v nemocnici a v júli 2004 sme zrazu zostali úplne sami,“ hovorí Monika Broškovičová. „Dvadsaťročný Jozef bol ešte na vojne, Peter sa chystal nastúpiť do prvého ročníka učilišťa a Paľko prázdninoval pred 5. ročníkom základnej školy. Všetky domáce práce som ovládala - ale je rozdiel pomáhať, než odrazu všetko riadiť a za chlapcov zodpovedať. Kým som bola v Čechách, ani som nevedela, koľko mama dostáva peňazí a ako s nimi dokáže vyjsť. Vždy to zvládla, nikdy sa nesťažovala. Dovtedy som ani nechodila ktoviekoľko po úradoch, akurát vybaviť papiere na úrade práce. Teta mi našťastie pomohla. Nečakali sme, kým sa o chlapcov začnú zaujímať úrady a hneď sme začali vybavovať poručníctvo dvoch najmladších bratov. Inú možnosť, ako zostať všetci spolu, si nik ani nepripúšťal.“
Do septembra ich mala na starosti neoficiálne. Keď Peter dostal potvrdenie o návšteve strednej školy, mohli vytýčiť súdne pojednávanie o zverení oboch chlapcov do výchovy najstaršej sestre. „Keď som dostala právoplatné súdne rozhodnutie, chcela som pre nich vybaviť aj „sirotské“. Žiadosť som podala na jeseň, odvtedy uplynuli viac ako štyri mesiace. Na chlapcov dostávam rodinné prídavky, po 1 300 korún opatrovateľské, ja sama ešte beriem sociálne dávky. Dokopy je to 5 300 korún. Aktivačný príplatok za obecné služby mi odobrali, sirotský pre chlapcov sa vraj vybavuje v Bratislave a ešte stále plynie zákonná lehota. Jeden by mal mesačne dostávať 4 500 korún. Keď nám ich spätne vyplatia, akurát vrátime, čo sme si požičali. Len za energie v päťizbovom rodičovskom dome mesačne zaplatíme asi 4 500 korún.“
Podľa informácií zo Sociálnej poisťovne Nové Zámky bola žiadosť o sirotský dôchodok oboch chlapcov podaná v októbri 2004, kedy nadobudlo právoplatnosť súdne rozhodnutie o ich zverení sestre Monike. Výška dôchodku závisí od doby zamestnania a výšky príjmu ich matky, centrum v Bratislave však údajne o tom nemá dostačujúce informácie. V čase uzávierky vydania sa pracovníčky z Nových Zámkov ešte snažili zistiť aktuálne podrobnosti. Ubezpečili nás však, že rozhodnutie bude vypracované. Pripomeňme len, že od úmrtia mamy chlapcov už uplynulo pol roka.
Broškovičovcom finančne pomohli príbuzní, návratnú a potom aj nenávratnú pôžičku im poskytol obecný úrad, ktorý takúto výpomoc z malého rozpočtu obvykle nedáva. Dve neplnoleté siroty zatiaľ na svoje peniaze čakajú. Ešteže najstarší Jozef prostredníctvom známych v polovici januára našiel zamestnanie v Bratislave. „Bude sa musieť starať o seba sám, aspoň sa priučí,“ usmieva sa Monika.
Jej pracovný deň sa začína o pol šiestej ráno - ako keby vstávala na zmenu do TOS-ky, kde kedysi robila. Stredoškoláka Petra vypraví na ranný autobus, Paľkovi pripraví desiatu, navarí obed, potom nasleduje bežný domáci servis. Ak nemá na obecnom úrade povinnosti „VPP“, má šancu dostať sa medzi ľudí, na úrad alebo do mesta. Popoludní ju už čakajú „materské“ povinnosti. „Donedávna som sa nemusela zaujímať, či chodia do školy, ako sa učia, s kým sú vonku. Môj život má zatiaľ samé pracovné dni. Ale môžem povedať, že chlapci sa snažia, pomôžu, aj poslúchnu. Vyrastú a potom príde možno čas aj na môj osobný život. Zatiaľ je hlavné vyjsť s peniazmi a postarať sa, aby mali, čo treba. Paľko oželel plavecký výcvik, uvidíme, koľko budú pýtať za týždennú školu v prírode. Peter začal praxovať v novozámockom učňovskom stredisku Junior, chodí popoludní dosť uťahaný, je rád, že sedí doma. Jozef má známosť ešte spred vojny, ale hlavné je nájsť mu najprv poriadnu robotu,“ dvíha prst - takmer ako skutočná mama.
Nedávne Vianoce u Broškovičovcov boli takmer také, aké majú byť. Zišli sa všetci piati, Marika si z Čiech priviedla priateľa. Chlapci vyzdobili stromček, aj pod ním sa voľačo našlo. Len mama chýbala. Ešte osem rokov ju bude zastupovať Monika.