Sobota, 29. január, 2022 | Meniny má Gašpar

Ivan Kadlečík našiel azyl v Pukanci

Dom Kadlečíkovcov v Pukanci neohradzuje plot. Ohraničujú ho a zdobia kríky a stromy. Kráčajúc po dlažbe popri lavičke pod ihličnatým stromom má človek pocit, akoby nebol uprostred dediny, ale na samote pri lese, v rozprávke.

Dom Kadlečíkovcov v Pukanci neohradzuje plot. Ohraničujú ho a zdobia kríky a stromy. Kráčajúc po dlažbe popri lavičke pod ihličnatým stromom má človek pocit, akoby nebol uprostred dediny, ale na samote pri lese, v rozprávke.

Návraty k predkom
Spisovateľ Ivan Kadlečík sa do tohto domu presťahoval v roku 1977. „Pukanec je pre mňa azylom z viacerých hľadísk. Keď sme sem prišli bývať, bolo to trošku ako útek. Naivne som si myslel, že keď ujdem z Martina, zmiznem. Človek občas zabudne, že zmiznúť sa nedá,” spomína. Bolo to v období Charty 77. Po tom, ako ho pre politické postoje vyhodili z redakcie dvojtýždenníka Matičné čítanie, vylúčili ho zo Zväzu slovenských spisovateľov a zakázali mu publikovať. A viac ako päť rokov bol nezamestnaný.
„Možno to bolo aj tak, že keď ma všetci bili a cítil som sa opustený, chcel som utiecť niekam, kde sa ma niekto zastane. V Martine aj v Košiciach, kde som žil a pracoval, som bol cudzí, prindiš, ako hovoria v Pukanci. Tu som mal predkov, aj keď už len na cintoríne. Ale aj korene vplývajú na človeka. A možno to bola praktická vec, niekde predsa musím bývať,” vyznáva sa. V Pukanci potom pracoval v kníhkupectve a hral na organe v evanjelickom kostole.
Z Pukanca pochádzala matka Ivana Kadlečíka. Spisovateľ sa v nejednej zo svojich kníh vracia k predkom, k hrobom. Nebol aj toto dôvod jeho príchodu do Pukanca? „Niektorí literárni vedci, ktorí rozmýšľajú, dokážu moje slová dať do polohy všeobecnej, nie osobnej. To je vedomie širšieho spoločenstva. Predkovia – to nie je iba taký žartík, sentiment, povinnosť, ale niečo viac. Počas komunizmu sa popierala minulosť, ktorá nevyhovovala strane, a dnes sa opäť stiera pamäť kvôli strachu zo zodpovednosti, manipulovateľnosti. Pre mňa je to etický alebo kultúrotvorný fenomén, ktorý funguje a vytvára pocit spolupatričnosti medzi ľuďmi,” vysvetľuje.
V konzumnej spoločnosti sa podľa Ivana Kadlečíka žije bez vzťahu k minulosti. „Aj v tých všelijakých hypermarketoch: človek si niečo kúpi, zožerie, papierik zahodí, zabudne – všetko je len na dnes, včerajšok neexistuje. A to sa týka vari všetkého, aj vzťahu k predkom,” podotýka.
Aj dnes, keď ho už neprenasleduje štátna polícia a opäť môže písať, je pre neho Pukanec azylom. „Už nie pred štátnou bezpečnosťou alebo pred hlupákmi, ale pred mestom, pred hlukom,” hovorí. Aj keď už nemusí žiť v Pukanci, neodišiel odtiaľ. Život v meste ho neláka.
Treba počúvať ľudí
Napriek tomu, že je už takmer slepý (jedným okom je schopný rozoznávať len veľké písmená), nedokáže nečítať a nepísať. Manželka Iva Kadlečíková jeho texty prepisuje na počítači a zväčšené mu ich dáva na pracovný stôl. Z postele má k nemu dva kroky. Od rána pije kávu, fajčí cigaretu za cigaretou a zdravým okom občas zájde cez okno smerom na ulicu, za svetlom. „V Pukanci som už nebol niekoľko mesiacov. Skoro stále sedím na prdke vo svojej pracovni na Hrnčiarskej ulici. Deti mi na dvere napísali ceduľku Mníchov (je čestným členom Bavorskej akadémie krásnych umení). Keď mi je v Mníchove už dlho a otupno, napíšem tam Paríž alebo Moskva. Pracovať treba všade. A v Moskve človeku dovolia ešte aj fajčiť...” (úryvok z Diára).
V poslednom čase vraj na organe aj hrá, aj nehrá. „To máte ako s bicyklovaním, ktoré sa nezabúda. Teraz sa nebicyklujem, lebo nevidím,” hovorí. No po chvíli sa opraví: „Nie je to celkom presné. Skoro vôbec nehrám,” dodáva. Na svojej internetovej stránke však majster píše, že v roku 2000 jeho prsty snáď anjeli viedli pri hre na organe v deň výročia smrti Johanna Sebastiana Bacha. Bude hrať aj v tomto roku v rámci festivalu Bach 2005? „To som sa ešte nerozhodol,” namieta. Vraví, že sú lepší organisti ako je on. Niektorí z nich mu vraj závidia, že vie o hudbe písať. „Hudba sa dá vyjadriť slovami, lebo sú konkrétnejšie ako tóny. Hudba je v podstate abstraktná,” podotýka.
Aby človek vedel dobre písať, potrebuje poznať všetky nuansy svojho jazyka. „Slovná zásoba patrí k najdôležitejším veciam v živote. Oktáva má len dvanásť tónov a napriek tomu sa nimi dá veľa vyjadriť. Je to zázrak. A slovník slovenského jazyka má neuveriteľné množstvo slov! Na jazyku je krásne, že sa ním dá vyjadriť hocijaký odtieň, záchvev. Z toho, čo sa so slovenčinou dá robiť, som niekedy až vyplašený,” nadchýna sa spisovateľ.
Aby človek dobre poznal svoju materinskú reč, musí podľa Ivana Kadlečíka čítať a chodiť medzi ľudí, dokonca aj do krčmy, pretože „ľudia sú nositeľmi jazyka”. Televízia a noviny znalosti reči vraj iba kazia. Slová, jazyk sú pre Ivana Kadlečíka aj návodom na písanie, podobne ako v prípade skladateľa tóny.
Nechápe autorov kníh, ktorí si myslia, že v dnešnej dobe nesmú nútiť čitateľa premýšľať. „Myslia si, že je to nejaký spôsob manipulácie čitateľa. Skutočný spisovateľ nepíše pre čitateľa. A aj keď píše, prečo by v ňom nemal vyvolať myšlienku? Ak je to manipulácia, tak iba pozitívna, podobne ako pozitívna diskriminácia. Spisovateľ by mal čitateľa aj prebrať, aby pri tých sprostostiach, čo sa okolo neho dejú, trošku rozmýšľal,” hovorí.
Od jedného mladého spisovateľa počul, že literatúra musí zabávať. „Samozrejme, veď vždy zabávala, ale vždy obsahovala celé spektrum pocitov, odtiene, registre. Aj tie vážne,” dodáva. Prečo by mala literatúra, keď dnes nemusí bojovať za práva národa, ako to bolo za Štúra, alebo slúžiť ideológii jednej strany, iba zabávať?

Skryť Vypnúť reklamu

Rozum až v šesťdesiatke
Pád režimu, ktorý mu bránil publikovať, ho pri písaní nijako nezmenil. Akurát ho štátna bezpečnosť nevodí na výsluchy, keď o ňom napíšu v zahraničí. Jediné, čo sa pre neho zmenilo, je, že jeho knihy vychádzajú. „Nemôžeme žiť inak len kvôli nejakému novembru. Moja integrita sa začala mojím narodením a trvá dodnes. Zmenilo sa akurát to, že som starší, múdrejší. Na niektoré veci som prišiel, keď som mal päťdesiat rokov. A teraz, keď mám cez šesťdesiatku, si hovorím: to som bol ešte dosť sprostý, keď som mal päťdesiat. Dcére som nedávno povedal, že až v šesťdesiatke človek dospeje ku skutočnému poznaniu,” vysvetľuje.
Témy vraj k nemu prichádzajú zvnútra jeho duše, aj keď zrak mu veľmi chýba. Cezeň prijíma informácie, pocity, vnemy. Zážitky z akcií a ciest si dokáže vychutnať v plnej hĺbke a intenzite až doma, v pokoji, z fotografií, ktoré si prezerá tak, ako iný človek nie – celkom zblízka, s hlavou tesne nad nimi.

Skryť Vypnúť reklamu


Ivan Kadlečík sa narodil 8. apríla 1938 v Modre v rodine evanjelického farára. Vysokoškolské štúdium slovenského jazyka a literatúry absolvoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracoval ako novinár v krajskej redakcii denníka Pravda v Košiciach. V roku 1968 sa presťahoval do Martina, kde bol v rokoch 1968 – 1970 šéfredaktorom kultúrneho dvojtýždenníka Matičné čítanie, od roku 1970 pracoval v Biografickom ústave Matice slovenskej. Pre politické postoje vyslovované najmä v publicistickej tvorbe ho v roku 1971 zo zamestnania prepustili, vylúčili zo Zväzu slovenských spisovateľov a počas celého obdobia normalizácie nemohol publikovať. V roku 1977 sa presťahoval do Pukanca, kde pracoval ako vedúci v predajni Slovenskej knihy. V rokoch 1982 – 1990 pôsobil aj ako organista v evanjelickom kostole. Od roku 1990 je zamestnaný v Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied v Bratislave.
Bibliografia: Z rečí v nížinách, Tváre a oslovenia, Rapsódie a miniatúry, Dvanásť, Epištoly, Lunenie, Hlavolamy, Taroky, Vlani ako dnes, Lístoky, Malé prelúdiá. - LIC -

Najčítanejšie na My Nitra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  2. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  3. Predplaťte si SME.sk vo vašej firme
  4. TOP zamestnávateľ, pre ktorého sa oplatí pracovať
  5. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť
  6. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny
  7. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom
  8. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami?
  9. Mecom ide na zelenú
  10. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 €
  1. Na Oddelení klinickej biochémie vykonali cez 900-tisíc vyšetrení
  2. Ak sa chcete zotaviť po Covide, zamerajte sa na podporu zdravia
  3. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  4. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  5. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  6. Vianočné dovolenky sa vrátili na čísla pred pandémiou
  7. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  8. TOP zamestnávateľ, pre ktorého sa oplatí pracovať
  9. Predplaťte si SME.sk vo vašej firme
  10. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  1. Zánik platobných kariet. Ako budú vyzerať platby budúcnosti? 12 959
  2. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny 4 695
  3. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť 4 127
  4. Slovensko uvažuje! Video so ŠOKOM má už vyše 900-tisíc videní 3 633
  5. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 3 473
  6. TOP zamestnávateľ, pre ktorého sa oplatí pracovať 3 177
  7. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom 3 098
  8. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny 2 891
  9. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami? 2 066
  10. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať 1 675

Blogy SME

  1. Anna Milanová: Myslieť aj synteticky...
  2. Michal Šustek: Riešenia udržateľnosti dôchodkového systému (zvýšenie zodpovednosti jednotlivca 10-12/12) - 9. časť
  3. Milan Tkáč: Mozgová hmla: Čo to je a ako sa prejavuje?
  4. Anton Kovalčík: Niektorí ľudia sú hetero, iní homo. Zvyknite si.
  5. Elena Antalová: Keď vyšla Cigaretka na dva ťahy a narodil sa Robo Džunko
  6. Jozef Sitko: Moje novinárske príbehy a príhody (3.)
  7. Štefan Vidlár: Čo sa nám dnes prihodilo
  8. Katarína Harvanová: ...a vaša ulica sa ako volá ?
  1. Simona Kyselicová: Ako sa testuje na Covid v Nórsku. P.S.: Som pozitívna 15 139
  2. Pavel Macko: Vodka a cigary? 6 757
  3. Tereza Krajčová: Anglický denník: Epilóg – Zbohom, Anglicko 6 598
  4. Martin Ondráš: Keď sa podvod a klamstvo tvári ako etalón morálky 5 880
  5. Monika Nagyova: Vzťahové okienko. Páry, ktoré sa medzi sebou nerozprávajú. 5 707
  6. Matúš Lazúr: Kam nám uletia ceny nehnuteľností 4 476
  7. Martin Sústrik: Lesk a bieda vedy 4 260
  8. Lórant Kulík: URBEX: Keď prejdete v Košiciach na ulici kpt.Nálepku cez (ne)utajenú pasáž, zapne sa časostroj 3 236
  1. Jiří Ščobák: Proč má akvarista začátečník dlouho čekat, než vloží do akvária ryby? (v rostlinných akváriích se substrátem)
  2. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  3. Milota Sidorová: Toto mesto v Taliansku založilo Kanceláriu pre čas. Čaká to aj Bratislavu?
  4. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta?
  5. Jiří Ščobák: Připravované důchodové reformy na Slovensku: V 3. pilíři se neudělá mnoho, 2. vypadá optimističtěji
  6. Jiří Ščobák: Jsou poplatky v slovenských bankách vysoké? Dá se jim vyhnout? Které jsou skryté?
  7. Lucia Šicková: S týmito 4 krokmi sme zaviedli kultúru feedbacku v našej firme
  8. Jiří Ščobák: Novak Djoković pravděpodobně pozitivní test neměl. Oslava poštovní známky a akce s dětmi to dokazují
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Willie Raskob je najvyťaženejším hokejistom Nitry a radí sa aj k najproduktívnejším obrancom extraligy.

Raskob z celej ligy vyzdvihol štyroch hráčov.


20 h
Tieto momky od soboty na Špitálskej nenájdete. Podľa Tatiany Kubinec ich presťahujú na Rázusovu ulicu, na heliport.

V karanténe je už 11 500 detí a žiakov. V areáli nemocnice postavili triážny stan, momky presťahujú na heliport. Od februára bude otvorená len jedna brána.


23 h
Jeden z tímov 5. ligy Juh bude mať iba 24-ročného trénera.

Nakukli sme do futbalových oddielov v piatich obciach na Žitnom ostrove.


24 h
Ilustračná snímka.

Vo Veči bez registrácie, v Šali s registráciou.


dc 28. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V karanténe je už 11 500 detí a žiakov. V areáli nemocnice postavili triážny stan, momky presťahujú na heliport. Od februára bude otvorená len jedna brána.


23 h

Pre okresy Banská Bystrica a Brezno už vydali meteorológovia výstrahu druhého stupňa. Vietor môže napáchať škody.


20 h

V porote bude aj otec Jána Kuciaka a brat Martiny Kušnírovej.


28. jan

Orava patrí medzi regióny s najväčším rastom cien nehnuteľností na Slovensku.


27. jan

Blogy SME

  1. Anna Milanová: Myslieť aj synteticky...
  2. Michal Šustek: Riešenia udržateľnosti dôchodkového systému (zvýšenie zodpovednosti jednotlivca 10-12/12) - 9. časť
  3. Milan Tkáč: Mozgová hmla: Čo to je a ako sa prejavuje?
  4. Anton Kovalčík: Niektorí ľudia sú hetero, iní homo. Zvyknite si.
  5. Elena Antalová: Keď vyšla Cigaretka na dva ťahy a narodil sa Robo Džunko
  6. Jozef Sitko: Moje novinárske príbehy a príhody (3.)
  7. Štefan Vidlár: Čo sa nám dnes prihodilo
  8. Katarína Harvanová: ...a vaša ulica sa ako volá ?
  1. Simona Kyselicová: Ako sa testuje na Covid v Nórsku. P.S.: Som pozitívna 15 139
  2. Pavel Macko: Vodka a cigary? 6 757
  3. Tereza Krajčová: Anglický denník: Epilóg – Zbohom, Anglicko 6 598
  4. Martin Ondráš: Keď sa podvod a klamstvo tvári ako etalón morálky 5 880
  5. Monika Nagyova: Vzťahové okienko. Páry, ktoré sa medzi sebou nerozprávajú. 5 707
  6. Matúš Lazúr: Kam nám uletia ceny nehnuteľností 4 476
  7. Martin Sústrik: Lesk a bieda vedy 4 260
  8. Lórant Kulík: URBEX: Keď prejdete v Košiciach na ulici kpt.Nálepku cez (ne)utajenú pasáž, zapne sa časostroj 3 236
  1. Jiří Ščobák: Proč má akvarista začátečník dlouho čekat, než vloží do akvária ryby? (v rostlinných akváriích se substrátem)
  2. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  3. Milota Sidorová: Toto mesto v Taliansku založilo Kanceláriu pre čas. Čaká to aj Bratislavu?
  4. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta?
  5. Jiří Ščobák: Připravované důchodové reformy na Slovensku: V 3. pilíři se neudělá mnoho, 2. vypadá optimističtěji
  6. Jiří Ščobák: Jsou poplatky v slovenských bankách vysoké? Dá se jim vyhnout? Které jsou skryté?
  7. Lucia Šicková: S týmito 4 krokmi sme zaviedli kultúru feedbacku v našej firme
  8. Jiří Ščobák: Novak Djoković pravděpodobně pozitivní test neměl. Oslava poštovní známky a akce s dětmi to dokazují

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu