Problematika integrácie zdravých a telesne či inak postihnutých detí je horúcim zemiakom nášho školstva. V Základnej škole na Topoľovej ulici v Nitre sa vzdelávaniu postihnutých detí venujú už pätnásty rok.
„Najprv sa na nás obrátili rodičia telesne postihnutého žiaka so žiadosťou, či chlapca vezmeme k nám do školy. Vyhoveli sme,“ objasňuje riaditeľka školy Helena Babušíková. „Postupne prichádzali ďalší.“ Prijali prvú zdravotnú sestru, neskôr druhú. Žiakov s telesnými postihmi pribúdalo. Po čase sa pridali aj rehabilitačná sestra a špeciálne pedagogičky. „Intenzívne spolupracujeme s pedagogicko – psychologickou poradňou,“ dodáva riaditeľka.
Špeciálna pedagogička Jana Mičíková informuje, že v tomto školskom roku majú dvadsaťpäť telesne postihnutých detí, prevažne s diagnózou detskej mozgovej obrny. Majú poškodenú hybnosť. Niektoré sa samostatne pohybujú, iné potrebujú čiastočnú pomoc pri presunoch po škole. Ďalšou kategóriou sú deti, ktoré sú imobilné a vyžadujú sústavnú pomoc. Na vyučovacích hodinách im pomáhajú špeciálni pedagógovia. Po zdravotnej stránke sa telesne postihnutým deťom venujú zdravotné sestry. Títo žiaci sú oslobodení od klasickej telesnej výchovy, ale individuálne podľa potreby sa im venuje rehabilitačná sestra.
Druhou skupinou sú žiaci so špecifickými poruchami učenia. „V dôsledku svojich diagnóz nemôžu zvládnuť učivo predpísané učebnými osnovami pre žiakov základných škôl,“ vysvetľuje Michaela Hrmová, špeciálna pedagogička, ktorá sa venuje žiakom s týmto typom porúch. Ide o dysgrafiu – poruchu písania, dyslexiu – poruchu čítania a dysortografiu – poruchu pravopisu. Osobitnú kategóriu tvoria hyperaktívne deti.
Špecifické poruchy učenia postrehne iba učiteľ, ktorý je s ich existenciou oboznámený, respektíve, ak sa s nimi vo svojej praxi stretol. V opačnom prípade nemá šancu identifikovať ich. Dieťa je potom považované za lajdáka. Predpokladá sa, že rodičia sú na svoje dieťa citliví a všimnú si, že s ich potomkom niečo nie je v poriadku. Základným poznávacím znamením možnej dysfunkcie je, ak úsilie venované žiakovi doma nezodpovedá jeho výsledkom v škole. Vtedy treba dať dieťa vyšetriť psychológom.
Pre hyperaktívne deti je charakteristická živosť, neposednosť, neschopnosť sústrediť sa na jednu činnosť, a keď, tak len na veľmi krátky čas. Ide o deti s normálnym až nadpriemerným intelektom, preto pri včasnom odhalení poruchy a zabezpečení odbornej starostlivosti je ich prognóza dobrá. Zvládnu nielen maturitu, ale i vysokoškolské štúdium.
Autor: Monika Maťová