Hitler chcel zopakovať úspech z Arden a zabrzdiť postup Červenej armády na Viedeň a Prahu. Nemci tu nasadili 400 tankov, obrnené vozidlá, delostrelectvo, pechotu a letectvo. Jeho veliteľ generál Dietrich nariadil Kamenín zmiesť z povrchu zemského. Červená armáda tu odolávala desaťnásobnej presile, jej vojakom po bitke udelili celkom pätnásť titulov Hrdina Sovietskeho zväzu - dokonca viac ako na Dukle.
Historickým i súčasným faktom o Kameníne sa dlhodobo publikačne venuje Saša Borik z Nových Zámkov. „Boje priniesli niekoľko príkladov vojenského i občianskeho hrdinstva,“ hovorí. „Pri oslobodzovaní obce Belá začiatkom januára 1945 nadporučík Alexej Lebedev zastavil guľometnú paľbu nepriateľa vlastným telom. Priamo v Kameníne dlho nemohli umlčať nemecké guľometné hniezdo, ktoré „kosilo“ priamo z veže kostola. Mladučký Tolstov mu poslal „vizitku“ a tankovou strelou odstránil celú vežu. Keď sovietskym tankistom došlo strelivo, veliteľ Ivan Kuzmič Pasynok nariadil zaútočiť na nepriateľa bez munície, taranom. Tanky pásmi drvili ľudí aj techniku, nepriatelia dostali panický strach z explózie tankov a ustúpili. Tankisti sa vrátili do Kamenína a svoju obrannú pozíciu udržali. Aj obyvatelia obce pomáhali, ako sa len dalo. Keď zostrelili stíhačku nadporučíka Nikolaja Jegorova, občan Mužly Imrich Farragó mu tajne nosil jedlo a zachránil ho. Pri príležitosti odovzdania pamätníka v Kameníne Jegorov svojho záchrancu navštívil a osobne sa mu poďakoval.“
Počas najväčšej tankovej bitky na území bývalého Československa bolo v Kameníne zničených 80 percent domov a zahynulo 130 jeho obyvateľov, ktorí majú pomník na nádvorí miestneho kostola. Na oboch stranách bolo približne po päťtisíc mŕtvych. Pamätníci spomínajú, že Nemci do bojov nasadili aj frekventantov vojenských škôl a učilíšť. Z Ostrihomu týchto chlapcov červenoarmejci vyhnali doslova čapicami. Na cintoríne v Štúrove je pochovaných 5 248 sovietskych vojakov. Podrobil sa už tretej rekonštrukcii - autorom ústrednej sochy Matka so zomierajúcim synom v náručí je Emil Vankov, autorkou umeleckých reliéfov Zlatica Vankovová. V roku 1985 dokončili pamätník bojov v Kameníne. Projektantom a architektom monumentu bol Peter Gál, umelecká výzdoba múru je dielom akademického sochára Petra Kapustu. Výberu staveniska pamätníka na ľavom brehu Hrona sa zúčastnil aj novinár a spisovateľ Vasilij Lobanov, ktorý sa zaslúžil o odhalenie podrobností kamenínskej drámy, ale odovzdania pamätníka v máji 1985 sa už nedožil.
„Kamenín je dnes peknou a modernou dedinou,“ hovorí starosta obce Ladislav Benefi. „Máme vodovod a plynovod, k väčšej spokojnosti nám chýba už len viac pracovných príležitostí. Našimi čestnými občanmi sú osloboditelia I. F. Borisov a L. S. Loginov, čestné občianstvo Mužly má N. S. Jegorov. Sme radi, že Kamenín nezmizol z povrchu zemského.“ Oslobodzovacie bo-
je priniesli mnoho ľudských tragédií, niektoré našli svoje rozuzlenie až po štyridsiatich rokoch. Pri oslobodzovaní obce Dvory nad Žitavou tu v záhradách pod starým mlynom guľka zasiahla mladého vojaka. Prví sa k nemu dostali manželia Pálinkášovci, ale vojak už nežil. Pochovali ho na starom cintoríne ako neznámeho sovietskeho vojaka. Rodičia a po ich smrti jeho súrodenci Stepan a Alexandra desiatky rokov pátrali prostredníctvom Medzinárodného Červeného kríža. Až raz dostali list od bojového druha, ktorý presne popísal jeho skon: Padol v obci Dvory nad Žitavou v údolí záhrad pod mlynom. Súrodenci Rogačevovci pricestovali do Dvorov a stretli sa s Jozefom Pálinkášom, ktorý ich brata kedysi pochoval. Telesné pozostatky vojaka previezli na spoločný cintorín do Štúrova, v Dvoroch mu však obec zhotovila symbolický hrob na novom cintoríne a padlý konečne dostal meno. Vladimir Rogačev mal dvadsať rokov, bol z Rostova na Done. Dvorčanov príbeh vojaka úprimne dojal, na sviatok zosnulých sú na jeho hrobe kvety a horiace sviečky.
O histórii a súčasnosti Kamenína Saša Borik pripravil rukopis knihy. O jej vydaní sa už dlhšie rokuje so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov, obcou Kamenín, záujem prejavila dokonca aj ambasáda Ruskej federácie v Bratislave. Základnou prekážkou vydania publikácie je však nedostatok financií.
Autor: - SB -
