Písal sa rok 1969. Po rokoch emigrácie sa na Slovensko vrátil - jeho novým domovom sa stala Nitra.
S dávkou nostalgie i hrdosti spomína, že vzišiel z pražského študentského hnutia. V roku 1969 sa pre neho situácia stala nebezpečnou. Priateľov zatkli. Po rozpustení Vysokoškolského zväzu študentov Čiech a Moravy, kde sa angažoval, pociťoval strach a neistotu. Jediné riešenie videl v emigrácii.
Voľba padla na vtedajšie západné Nemecko, kde v júli 1969 požiadal o politický azyl. Začiatky boli ťažké. Prvý večer po príchode do Mníchova vlastnil jednu anglickú libru. Vzhľadom na to, že nemčinu neovládal, stál pred vážnym problémom jazykovej bariéry.
„Hneď na druhý deň som navštívil vysielacie pracovisko Slobodnej Európy, kde som poznal pár ľudí ešte z čias, keď účinkovali v pražskom rozhlase,“ rozpráva. Práve tu stretol Slovákov, ktorí už mali požiadané o azyl. Tí mu pomohli zorientovať sa v novom prostredí.
Ako politický utečenec začal odznova. Na jazykovom inštitúte sa naučil nemecký jazyk. Rozhodol sa pokračovať v štúdiu medicíny: „Karlova univerzita mala aj v tom čase vysoký kredit, všetky skúšky mi uznali,“ hovorí. „Nemecká vláda mi vyšla veľmi v ústrety. Dostal som štipendium, z ktorého sa nedalo ktovie ako vyskakovať, ale písal som pre Slobodnú Európu, a tak som celkom dobre vyžil.“
Spoznal akademickú slobodu, vtedy v Československu neznámy pojem. Nevedel s ňou zaobchádzať. Bola to možnosť organizovať si štúdium podľa vlastných možností. Znamenalo to, že študenti, ktorí pochádzali z chudobnejších vrstiev, nemohli študovať tak rýchlo ako tí solventnejší. Pracovali, aby si zarobili na štúdium, preto študovali dlhšie. Pripomína to náš kreditný systém.
Stanislav Gilan sa rád vracia k svojej žurnalistickej praxi v Slobodnej Európe: „Písal som vlastné komentáre. Rozhlasovú žurnalistiku som sa učil od piky.“
Po štátniciach odrazu stál pred otázkou čo robiť, ktorým smerom sa uberať. Lákalo ho štúdium psychológie. Problémy s platničkami boli pragmatickým dôvodom, pre ktorý upustil od zámeru stať sa chirurgom. Dal na radu staršieho kolegu a vyskúšal gynekológiu a pôrodníctvo.
Vystriedal niekoľko kliník, kde ho do problematiky gynekológie a pôrodníctva uviedli starší kolegovia. Na toto obdobie spomína rád, tvrdí, že to bola výborná škola. Zúčastnil sa gynekologických kongresov v Mníchove, Kolíne, Dűsseldorfe, západnom Berlíne. „V Hamburgu som sa stretol s problematikou gynekologickej endokrinológie, a tá ma natoľko zaujala, že som sa jej začal intenzívne venovať. “Ako sám hovorí, učil sa rád, a tak sa nemožno čudovať, že v gynekologickej sonografii získal všetky existujúce kvalifikácie.
Posledných šesť mesiacov praxe na klinike v Aachene pracoval vo funkcii vrchného lekára. „Pochopil som, že napriek všetkým kvalifikáciám, ktoré som získal, sa primárom v Nemecku nikdy nestanem. Napriek nemeckému občianstvu som bol pre nich stále exot z východu.“ Vrátil sa do Passau, kde začínal, otvoril si súkromnú prax a tej sa venoval dvadsaťštyri rokov.
S myšlienkou na návrat sa pohrával dlhší čas. Po piatich rokoch zvažovania pre a proti ordináciu predal a vrátil sa na Slovensko. Nitra bola jasná voľba, žije tu jeho sestra.
Licenciu vlastní od októbra minulého roku. Je spokojný. Tvrdí, že v Nemecku je na lekárov vyvíjaný niekedy až neznesiteľný tlak, nemajú na pacientky dostatok času. Tu ho hnevá byrokratický systém.
Predstavil sa prednostovi gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia tunajšej fakultnej nemocnice a možnú spoluprácu nevylučuje. Pokračovať bude aj vo svojej novinárskej činnosti. Pre nemenovaný týždenník pripravuje zahranično-politické komentáre o Blízkom východe. O tom, že téma ho naozaj zaujíma, svedčí aj skutočnosť, že Izrael navštívil sedemkrát. Medzi tamojšími reportérmi má niekoľko priateľov, ktorí pochádzajú z Bavorského rozhlasu.
Na otázku, ako vnímajú Nemci Slovensko, Gilan odpovedá: „Slovensko je malý štát, ľudia si ho mýlia so Slovinskom, ale v hospodárskych kruhoch a tých, ktoré niečo znamenajú, sa o Slovensku vie. O tom aký má hospodársky potenciál i aká je jeho úloha v zjednotenej Európe. Okrem toho Nemci si Slovákov už viac cenia ako Čechov. Pozitívne sa hodnotia ekonomické reformy terajšej vlády. Osobne som pomohol známemu, ktorý tu chystá výrobnú činnosť.“
Podľa Gilana je systém zdravotných poisťovní a honorovania lekárskych výkonov odpozorovaný od Nemcov. „Tento systém je chorý. Raz sa rozpadne. Zdravotné poisťovne sa stávajú anachronizmom a brzdou celého systému,“ konštatuje.
Autor: Monika Maťová
