Čaro romantickej záľuby preniesli do svojho každodenného života

Beata a Štefan Nitrianski sú známi na Slovensku ako obdivovatelia historického šermu. Štefan zbrane vyrába vo svojej kováčskej dielni a Beata sa vo voľnom čase venuje šitiu a navrhovaniu historických kostýmov. Tri roky bývajú v dome v Mojmírovciach, ktorý je zariadený netradične. Veľa doplnkov si vyrobili sami. História a „stredoveký“ spôsob života je im blízky. Majú radi priamosť, jednoduchosť a hierarchiu hodnôt, ktorá bola pre toto obdobie typická. „V dnešnej dobe sú ľudia presýtení novodobou kultúrou, ktorá prináša čoraz viac obdiv k materiálnym veciam a väčšie uzatváranie sa do súkromia,“ hovorí Beata. „Vystúpenia historických skupín sú stále žiadanejšie, pretože sú naživo a sú nefalšované. Muži bojujú o priazeň ženy a ženy sa neboja prejaviť svoje city a temperament.“
V súčasnosti prebieha v Ponitrianskom múzeu výstava, ktorej dali názov Chladné zbrane a historické kostýmy. Predstavujú tu nielen časť svojej tvorby, ale aj tri nitrianske skupiny historického šermu. „Pôvodne sme to chceli koncipovať ako poctu profesorovi Júliusovi Gisserovi, zakladateľovi nitrianskeho šermu aj športového života. Zaslúžil sa o rozvoj plávania, krasokorčuľovania a športového šermu. Plánovali sme zorganizovať šermiarske stretnutie,“ hovorí Štefan. „Lenže potom sme sa dozvedeli, že v lete mesto plánuje urobiť väčšiu akciu, venovanú osobnosti Júliusa Gissera. Tak sme ponúknuté výstavné priestory využili na predstavenie zbraní, kostýmov a nitrianskych skupín historického šermu. Na fotografiách z vystúpení sa objavujú členovia skupín Arwen, Aldaron a Tormenta, ktorí vystúpili počas vernisáže výstavy.“
Manželia Nitrianski využili obdobie mimo sezóny, kedy nemajú šermiari vystúpenia, pretože niektoré zbrane a kostýmy pri nich používajú. Návštevníci si tak môžu zblízka pozrieť, ako vyzerá stredoveký meč alebo brnenie, ktoré nie je obyčajnou replikou, ale „dýcha“ človečinou. Časť exponátov je aj interiérovými dekoratívnymi prvkami, o ktoré je stále väčší záujem.
Beata študovala na odevnej priemyslovke v Trenčíne. Keď dostala za úlohu vyrobiť zmenšený model historického kostýmu, vedela, že je to niečo, čo ju baví. Pol roka zháňala materiály, korálky, literatúru a mala z toho radosť. Začala chodiť do táborov, kde sa opravovali staré hrady, stretávala sa so šermiarmi a členmi Spolku priateľovej starej hudby. Neskôr organizačne pomáhala pri vystúpeniach. Absolvovala týždeň talianskej šermiarskej školy Magisterium u nestora slovenského šermu Petra Kozu. Odvtedy je členkou organizačného tímu niektorých šermiarskych akcií a pripravuje kostýmy. Šije ich z bežne dostupných materiálov.
So svojím manželom sa zoznámila v roku 2000 na jednej z akcií vo Zvolene. Štefan nielen zbrane vyrába, ale je aj zanieteným šermiarom. Je lídrom skupiny historického šermu Ancile zo Zvolena.
Svoju lásku a zároveň aj lásku k histórii spečatili netradičným spôsobom. Svadbu mali v roku 2002 v Pribinovej kaplnke na Nitrianskom hrade. Oblečení boli v historických kostýmoch, ktoré Beata vlastnoručne vyrobila. Aj časť svadobčanov bola v kostýmoch. „Bolo ťažké zistiť svadobné zvyky z 9. storočia,“ hovorí Beata. „Preto sme to koncipovali ako štylizovaný pohľad na toto obdobie. V oblečení dominovala franská móda, ale objavili sa tam aj stredoveké šaty.“
Svadbu na hrade si zopakovali neskôr, keď sa pripravovala videokazeta o pamätihodnostiach Nitry. V krátkom dvojminútovom zostrihu sú súčasťou záberov z hradu. „Počas natáčania to bolo vizuálne oveľa krajšie, pretože sme neboli aktérmi aj režisérmi ako počas vlastnej svadby. Samozrejme, že náš zážitok spred troch rokov to neprekonalo,“ dodáva Beata Nitrianska s úsmevom.