Pri sústavnom zvyšovaní cien cestovného v autobusoch SAD sa nemožno čudovať, že rastú nároky cestujúcich na zvýšenie štandardu pri cestovaní. Na vlastnej koži mnohí pocítili, že opak je pravdou.
Dopravní kontrolóri, známi ako revízori, v snahe zabrániť úteku čierneho pasažiera nechajú vodiča riadne ukončiť trasu. Na konečnej sa potom snažia vyriešiť situáciu. Ak sa cestujúci bez platného lístka odmietne alebo nemá čím legitimovať, privolajú policajtov. Celá procedúra trvá v lepšom prípade dvadsať minút.
Medzitým dochádza trpezlivosť občanom, ktorí majú čipové karty, respektíve sú pripravení kúpiť si u vodiča cestovný lístok. Nechápu, prečo spoj, na ktorý sa spoľahli, mešká. V duchu si kladú otázku, či sa vydať peši, čakať, alebo nastúpiť na iný autobus, ak v konkrétnej lokalite existuje táto možnosť. Platiaci doplácajú na čiernych pasažierov. Nie je to v poriadku. Rovnaký názor má aj predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenskej autobusovej dopravy v Nitre Ján Vrba. „O takýchto situáciách vieme. Našou snahou je, aby na čiernych pasažierov nedoplácali ľudia, ktorí sa chcú kultúrne odviezť a kúpili si cestovný lístok. Situácie s cestujúcimi, ktorí sa nevedia preukázať platným cestovným lístkom či iným dokladom, sú individuálne. Záleží len na inteligencii revízora ako si poradí v danej situácii. Snažíme sa postupne vybudovať systém, pri ktorom by seriózni platiaci cestujúci neboli diskriminovaní na úkor čiernych pasažierov,“ hovorí Vrba.
Čiernymi pasažiermi nie sú len tí, čo vstúpili do vozidla so zámerom odviezť sa zadarmo. Podľa slov riaditeľa Vrbu až 70% z nich si nevedomky zle označili čipovú kartu, alebo si ju zabudli a situácia im je nanajvýš trápna.
Predstavitelia nitrianskej SAD navrhovali, aby sa v zákone zmenila pozícia revízora. „Postavenie revízora na úroveň verejného činiteľa by vyriešilo mnohé obštrukcie,“ hovorí riaditeľ Vrba. „Fyzické napadnutie revízora by sa v našom návrhu vyrovnalo útoku na verejného činiteľa a cestujúcim by vznikla povinnosť na vyzvanie sa legitimovať. Potom by nenastávali situácie so zdržiavaním autobusov.“
V hre sú aj úvahy o kontrole cestujúcich dodávateľským spôsobom. Črtá sa možnosť takejto spolupráce s jednou českou firmou, ktorá podniká v oblasti dopravných kontrol pre dopravné spoločnosti, ktoré si ju najímajú. Takáto spolupráca sa riaditeľovi Vrbovi javí ako progresívna. Odpadli by mnohé náklady a zvýšila by sa kultúrakontrol.
