Kedysi vysoko zadĺžená a takmer pred krachom stojaca nemocnica v Komárne sa v poslednom roku dostala k vyrovnanému hospodáreniu a dokáže splácať všetky svoje dlhy. Náprava katastrofálneho stavu je spojená s prísnym režimom hospodárenia, ktorý je zase spojený s riaditeľkou nemocnice Katarínou Kráľovou. A nie všetci v nemocnici ju za jej tvrdé postoje a postupy majú radi.
Vy ste nastúpili do nemocnice ako riaditeľka v roku 2003. V akom stave bolo hospodárenie vtedy?
Situácia bola kritická. Nemocnica produkovala mesačne viacmiliónové straty a bola zadĺžená, ľudovo povedané po uši, a prakticky hrozilo, že zanikne. Okamžite sme zahájili úsporné a racionalizačné opatrenia a prakticky po roku konkrétne od 1. apríla 2004 až dodnes hospodárime s vyrovnaným rozpočtom.
Spomeniete si na niečo, čo bolo naozaj kritické?
Ťažko, pretože to bolo takmer všetko. Ale napríklad dlhy nemocnice voči Slovenskému plynárenskému priemyslu boli mimoriadne hrozivé. Na jeseň v roku 2004 sme sa s SPP dohodli na splátkovom kalendári a dodnes ho plníme, v rámci čoho platíme aj normálne faktúry za spotrebu plynu. Musím povedať, že prístup SPP bol síce tvrdý, ale korektný. Myslím, že aj oni si uvedomovali, že nesúhlas by znamenal možno aj zánik nemocnice a s týmto vedomím pristupovali k rokovaniam.
V čom je podstata vašej reformy?
Jednoducho povedané, v efektívnom využití prostriedkov obdržaných od poisťovní v prospech pacienta. Celkové náklady sa znížili na 60 percent od začiatku reformy, ale čo je najdôležitejšie, celkové výnosy sme udržali na vyše 90-percentnej úrovni počiatočného stavu. Pred začatím reformy sa 100% výnosov vynaložilo na mzdy a prostriedky a na nič iné nezostalo. V súčasnosti z prostriedkov obdržaných od poisťovní minieme na mzdy len necelých 60%, na lieky, zdravotné pomôcky a krv vyše 15% a zostáva nám dostatok prostriedkov aj na prevádzkové náklady a v neposlednom rade na nové investície. Len to, že sme neváhali zavrieť budovy, ktoré sme nedokázali efektívne využívať, nám prinieslo veľké úspory v energiách. Najbolestivejším opatrením bolo prispôsobenie počtu personálu objednávkam od poisťovní, výsledkom čoho bolo zníženie počtu zamestnancov z vyše 800 na súčasných 600.
Toto všetko sa asi nepáčilo všetkým zamestnancom a vôbec ľuďom, ktorí sa okolo nemocnice točia. Máte nepriateľov?
Každá reforma bolí, zánik nemocnice by však bolel každého viac. My sme nielenže nemocnicu zachránili, ale postupne ju rozvíjame, čo je pre pacientov okresu najdôležitejšie. V lôžkovom zdravotníckom zariadení dosiahnuť a udržiavať vyrovnané hospodárenie nie je v žiadnom prípade jednoduché, ale my sme dokázali, že sa to dá. Mnohé nemocnice a iné zariadenia narobili v minulých rokoch obrovské dlhy a dlho sme si všetci mysleli, že to tak jednoducho musí byť, pretože peňazí je málo. Ale v skutočnosti platí iba druhá časť predchádzajúcej vety. Peňazí naozaj nie je dosť, ale to neplatí iba v zdravotníctve. Lenže to neznamená, že musíme vytvárať astronomickédlhy.
