Dvojročnú Máriu položila do kočíka pred domom pod Kalváriou, kúsok od námestia. Dieťa odrazu začalo vykrikovať: „Mama, bum bum, bum!!!“
„Asi som uvidela lietadlá a už som to mala zafixované, že bude nasledovať buchot,“ spomína Mária Ballová, stála spolupracovníčka Našich novostí, ktorá ako dieťa prežila smrtiaci nálet angloamerických vojsk na Nové Zámky. „Mama spomínala, že ma stačila akurát schytiť z kočíka a aj s bratom odvliecť do pivnice. Tam nás schovala pod sukne – ak zahynieme, nech aspoň spolu. V pivnici bolo viac ľudí, všetci, čo stačili dobehnúť z okolia. Začali padať bomby, pivničnú bránu vytrhlo a vrazilo dnu. Aj dospelí chlapi vraj pustili do nohavíc. Trvalo to len pár minút, pohľad von však bol ešte horší. Z námestia a okolia ostali len ruiny.“
Nové Zámky prežili tri ťažké nálety spojeneckých vojsk, posledný len pätnásť dní pred oslobodením. Bombardovanie úplne zničilo centrum mesta vrátane budovy povestného Zlatého leva. Ďalší nálet smeroval na tunajší železničný uzol. Z celej železničnej stanice zostala akoby zázrakom stáť len vodárenská veža, svoj „prídel“ však dostali aj domy v okolí.
„Môj otec Jozef bol vtedy v rodičovskom dome na Výpalisku,“ pokračuje M. Ballová. Zavalili ho trosky, odtrhlo mu časť lopatky. Krvácajúci, v šoku, sa vybral cestou na Komjatice. Tam ho našli a odviezli do nemocnice. Lekári mu dávali minimálnu nádej, ale prežil, aj keď s ťažkými následkami.
Starí Novozámčania porovnávajú vtedajšiu paniku s nedávnou pohromou po vlne tsunami – všade trosky, každý hľadal príbuzných a dúfal. Suseda Chrupkovcov - Zemková údajne tvrdohlavo opakovala, že jej muž bol vždy šikovný a určite sa nebezpečenstvu vyhol. Až po dvoch dňoch zistila, že je medzi obeťami. O život prišlo približne štyritisíc ľudí. Strýko Márie Ballovej Karol Chrupka, vtedajší známy novozámocký futbalista s prezývkou Gadžo, sa po vojne vrátil z amerického zajatia vo Francúzsku. Keď navštívil rodinu, ako správny športovec zašiel na štadión, ktorému však chýbal doskový plot. Aj ten museli rozobrať a použiť na rakvy.
„Ešte niekoľko rokov po vojne u nás v dielni pracovala pani Budová, ktorá pri bombardovaní stratila celú rodinu - mamu, otca, sestru, manžela aj dieťa. Poznačilo ju to na celý život. Kedykoľvek na ňu doľahla clivota, bola ako duchom neprítomná, bolo jej treba dohovárať a preberať ju – aj v práci. Môj otec sa z toho šoku vlastne nikdy celkom nespamätal. Ešte dlhé roky potom stačilo, aby pri búrke zahrmelo a už sa skrýval pod posteľ. Bombardovanie mesta sa nezmazateľne vpísalo do histórie našej rodiny,“ uzatvára Mária Ballová.
Vo štvrtok 10. marca otvorili vo Vlastivednom múzeu v Nových Zámkoch výstavu dobových fotografií pod názvom A smrť priletela na krídlach.
