. Viedol do nej most, klenúci sa ponad vodnú priekopu. Odolala prakticky všetkým nájazdom Turkov. Až silné zemetrasenie v roku 1763 ju poškodilo natoľko, že stratila svoj strategický význam. Začiatkom 19. storočia v súvislosti s napoleonskými vojnami sa pevnostný systém začal opäť prebudovávať. Vznikol vonkajší obranný prstenec s dvoma bastiónovými líniami a štyrmi vysunutými malými pevnosťami.
Pozostatky pevnostného systému sú dnes historickou pamiatkou európskeho významu a národnou kultúrnou pamiatkou. Historická Komárňanská pevnosť je už majetkom Mesta. Ošumelosť jednotlivých stavieb a veľké priestory však nedovoľujú výrazne ju prezentovať turistom. Mesto hľadá nové možnosti, využitie eurofondov a rôznych organizácií, ktoré pomôžu pevnosť postupne obnoviť. Jednou z akcií na túto tému bol 8. marca workshop v komárňanskom Dôstojníckom pavilóne na tému Vypracovanie akčného plánu - analýza možností využitia priestorov časti Komárňanskej pevnosti - Starý hrad a Nový hrad. Organizátorom bolo Mesto Komárno s podporou fondu EÚ Phare ACOSOC.
Ako sme sa dozvedeli od manažéra projektu Ľudovíta Gráfela, na programe bolo niekoľko prednášok: Akčný plán z aspektu pamiatkovej starostlivosti, stavebno-technická a technologická štúdia obnovy objektov, príprava zápisu pevnostného systému do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva Unesco. Počas workshopu sa uskutočnila aj odborná exkurzia účastníkov do starej a novej časti pevnosti. Podľa agentúrnej informácie trvali prípravné práce odborníkov z oblasti architektúry a urbanizmu osem mesiacov a vychádzali z požiadavky využiť objekt najmä na vzdelávanie, kultúru a cestovný ruch.
Cieľom prvého variantu je okamžitá konsolidácia ohrozených častí a sprístupnenie bezpečných úsekov pre turistov. Druhý návrh ráta s ochranou všetkých autenticky zachovaných kultúrnych vrstiev, zrušením priemyselnej funkcie areálu a rehabilitáciou bývalej Muničnej továrne na iné účely. Tretí variant navrhuje vyčistenie priestoru, vrátenie objektu do stavu z druhej polovice 19. storočia a vytvorenie archeologického parku. Podľa Ľudovíta Gráfela je najoptimálnejším variant B, pretože ponecháva určité objekty, ktoré sú novodobé a možno aj rušivé v kontexte na národnú kultúrnu pamiatku. „ Sú to objekty, ktoré dnes majú určitú hodnotu a môžu byť využité na rôzne účely, ako je komárňanská univerzita. Národnú kultúrnu pamiatku sa snažíme zapísať aj do svetového dedičstva.“ vysvetlil Gráfel.
