ho zastupiteľstva.
Ján Šmigovský sa ako veliteľ nitrianskej vojenskej posádky odmietol zapojiť do Slovenského národného povstania. Po vojne ho Národný súd odsúdil za zločin zrady na povstaní k trestu smrti. Keďže 29. august (deň vypuknutia SNP) je štátnym sviatkom Slovenskej republiky, považujú historici zo Slovenskej akadémie vied za paradoxné, že je v centre Nitry umiestnená tabuľa na jeho pamiatku. Odhalená bola 4. septembra 1998 so súhlasom vtedajšieho primátora Vladimíra Libanta. Ako prvý zo signatárov je na nej uvedené Mesto Nitra. Ďalšími sú Konfederácia politických väzňov Slovenska a Slovenský historický ústav Matice Slovenskej. Podľa záznamu, ktorý sa našiel v účtovníctve mestského úradu, investovalo Mesto do pamätnej tabule 10-tisíc korún.
Návrh na demontáž predložil na zastupiteľstvo primátor Ferdinand Vítek. Urobil tak na podnet Jána Hudeca z Nitry. „Je to mravná i politická rozpoltenosť, ak predstavitelia nášho štátu na jednej strane oceňujú SNP ako svetlú časť histórie slovenského národa v 20. storočí a na druhej strane sa osádzajú pamätné tabule tým, čo bojovali nielen proti nemu, ale i proti vývoju, ktorý viedol k vzniku prvej skutočne samostatnej a nezávislej Slovenskej republiky,“ napísal Ján Hudec vlani primátorovi. Ten si vyžiadal odborné stanoviská dvoch historických ústavov (SAV a vojenského), na základe ktorých predložil spomínaný návrh. Zdôvodnil ho aj tým, že tabuľa vyvoláva kontroverzné reakcie Nitranov.
Iný názor má riaditeľ Slovenského historického ústavu Matice slovenskej Ján Bobák. Aj on zaslal primátorovi list. Píše v ňom, že Ján Šmigovský ako profesionálny vojak zostal verný svojej prísahe a odmietol sa pridať na stranu povstalcov, pretože nesúhlasil so zánikom samostatnej prvej Slovenskej republiky, s prokomunistickým „ľudovodemokratickým“ režimom, reprezentovaným povstaleckou SNR, a nesúhlasil ani so začlenením Slovenska ako nesuverénnej súčasti ČSR do záumovej sféry ZSSR.
Medzi poslancami sa okolo tabule rozpútala diskusia. Niektorí argumentovali, že sa Šmigovský síce nepridal k SNP, ale ani k Nemcom. V. Libant mal v roku 1944 necelých 9 rokov. Pamätá si, ako mali Nemci na nitrianske kasárne namierený kanón, v oknách kasární zase videl pušky a guľomety. „Posádka nevpustila Nemcov dovnútra, myslím si, že je ešte dosť ľudí, ktorí si to pamätajú. Neodstraňujme tabuľu unáhlene,“ uviedol. Jozef Prokeš konštatoval, že je tu neustále snaha robiť jednostranný výklad histórie. Ako jediný otvorene povedal, že je za to, aby tabuľa zostala. „Rovnako by som bol proti tomu, aby sa demontovali tabule, pripomínajúce SNP.“ Podľa reakcií mali rovnaký názor aj viacerí členovia klubu KDH, v hlasovaní sa to však neprejavilo. Proti odstráneniu tabule bol len jeden poslanec, štrnásti boli za, siedmi sa hlasovania zdržali.
„Tabuľa nebude rozbitá ani znehodnotená, bude mať svoje miesto v lapidáriu,“ uviedol predseda kultúrnej komisie Anton Živčic.
