Článok pokračuje pod video reklamou
ktoré jej priviezli na kráľovskom koči štyri statné kone.
Hlavnou érou rozvoja malých sladkých zázrakov vo veľkonočnom čase sa stala doba biedermeiera a zachvátila po krátkom čase takmer celú Európu. Najprv to boli len čokoládové, alebo marcipánové gule, obalené striebornými papierikmi a obviazané hodvábnou niťou či stužkou. Darcovia ich obyčajne prinášali do domu priateľov. V druhej polovici 19. storočia sa niektoré firmy špecializovali na doručovanie týchto sladkých pozorností i do tých najvzdialenejších kútov Európy.
Postupom času sa k sladkým veľkonočným pozdravom pripojili kvety a veľkonočné darčeky, ktoré mali neraz až samopašný charakter.
Čokoládové prekvapenia
Písal sa rok 1845 a premýšľavý parížsky cukrár Claude Dersey začal propagovať svoje najnovšie výtvory – veľkonočné vajíčka s prekvapením. Vo vnútri jeho majstrovsky vyrobených sladkých vajec boli rôzne galantérne drobnosti, ktoré zase produkovala firma jeho svokra: ihelnice, drobné brošne a prívesky pre dámy. Páni v nich nachádzali fajčiarske potreby alebo chutnú cigarku. Týmto šokujúcim nápadom sa inšpirovali všetky väčšie cukrárske firmy na európskom kontinente. Sladké vajcia začali dosahovať rozmer vajec pštrosích, ba mnohokrát boli gigantických veľkostí. Vnútri bývali aj porcelánové figúrky, ľahké jemné šatky, ale tiež skvosty z klenotníckej brandže, náušnice, náhrdelníky, prstene, ba dokonca i knižôčky v akomsi kolibríčom vyhotovení.
Prekvapenia bývali skutočne najčudesnejšie. Vtipné, milé, krásne, ale tiež aj dosť drastické. Tie sa obyčajne neposielali dámam či starším uctyhodným pánom, ale častovali sa nimi mladíci. V deväťdesiatych rokoch 19. storočia jedna rakúska firma ponúkala veľkonočné čokoládové vajíčka, z ktorých po otvorení vystrekla na nešťastného držiteľa farebná tekutina. Objavovali sa sladké vajíčka, ktoré vydávali zvuk pukajúceho, iné sa samé rozprskávali ako granát, z ďalších vyskakoval gumový had, žabka či myš. Ba i poriadne rachotiaci štrkáč.
Traduje sa, že akýsi maďarský vidiecky šľachtic poslal cisárovi Františkovi Jozefovi I. do schönbrunnského paláca veľkonočné vajce, ktoré malo priemer jeden meter. Priniesli ho do slávnostnej sály, kde ho obdivovali hostia. Náhle to vo vnútri začalo rachotiť, škrabať, prskať a pípať. S hrôzou sa všetci rozutekali, privolali hasičov, pyrotechnikov... A dnu poletoval vták, ktorý už mal dosť tmy a nedobrovoľného zajatia.
Pre parížskych cukrárov, bratov Dermontových, navrhoval veľkonočné sladké a čokoládové vajíčka neskôr taký známy umelec, akým bol francúzsky sklársky výtvarník Émile Gallé (1846 až 1904) a dokonca sa na túto prácu dal nahovoriť i slávny český maliar, grafik a návrhár Alfons Mucha (1860 až 1939).
Dáma s kaméliami
Veľmi dojatá bola anglická kráľovná Viktória, keď v poslednom roku 19. storočia dostala zvláštnou poštou z Berlína veľké čokoládové vajce, v ktorom boli ako prekvapenie ukryté ručné práce jej vnučiek – princezien z rodu Hohenzollernov. Alexander Dumas mladší vo vnútri sladkej kraslice objavil miniatúrne vydanie svojej „Dámy s kaméliami“. Darček mu poslala jeho budúca, v poradí druhá manželka.
Potešený musel byť aj konštruktér „prvej dámy Paríža“ Gustav Eiffel, keď mu rodina predložila na veľkonočné raňajky i obrovské čokoládové vajce so striebornou „eiffelovkou“ vo vnútri. Veď vtedy sa ešte proti tej „železnej hrôze“ kdekto búril...
Giacomo Puccini dostal zasa ako dar krásnu krabicu, ktorá obsahovala marcipánové vajcia, v ktorých boli malé marcipánové figúrky, predstavujúce ženské postavy z niektorej jeho opery. Nevšedný dar od neznámeho ctiteľa dostala v čase vrcholu svojej slávy francúzska herečka Sarah Bernhardtová. Bola to nádherná marcipánová kraslica, z ktorej sa po odlomení vrchu vysunula zlatá retiazka s briliantovou slzou a k tomu zodpovedajúce briliantové náušnice.
Sladké rekordy
Človek túži po rekordoch, a tak niet divu, že sa mnohí rozhodli presláviť práve cez Veľkú noc. V roku 1928 dvaja anglickí cukrári – Henry Harper a George Fowles – zhotovili v Londýne veľkonočné vajce z 15 kilogramov čokolády a 23 kilogramov cukru. Vajce bolo také veľké, že v ňom mohol stáť dospelý človek. Tento rekord prekonal až v roku 1946 – pred 55 rokmi – taliansky cukrár Gianni Benzi v San Franciscu. Vytvoril čokoládovú kraslicu, vážiacu 50 kilogramov a vysokú dva a pol metra. Daroval ju mestskému magistrátu.
