Dôsledky ich bašovania ešte znásobilo uhorské stavovské povstanie. Vydrancované polia a spustnuté osady bolo treba pre ďalší život regiónu obnoviť, chýbala však pracovná sila. Riešenie sa našlo v presídlení obyvateľov z hornouhorských stolíc. Tých však nelákala úhorom ležiaca pôda a perspektíva robotovania „na panskom“. Výhodnejšie im bolo získať pôdu v extraviláne mesta a odvádzať za ňu desiatok. Záujem využil ostrihomský arcibiskupát, ktorý sa vzdal zanedbanej pôdy, časti lúk a pasienkov v prospech mesta.
Pred 240 rokmi - v roku 1765 - začali rozmeriavať chotár, ktorý mal vtedy 502 štvrtiek (1 štvrtka = 24 jutár, 1 jutro = 0,575 hektára). Jej kvalita síce nebola najlepšia (bola zaradená do V. bonitnej triedy), pestovali sa na nej melóny, kapusta a obilniny. Neskôr sa úspešne začalo s pestovaním kukurice, tabaku, cukrovej repy, zeleniny, ľanu a konope. Prosperoval chov dobytka, koní, ošípaných a najmä oviec. Obyvatelia už vtedy pochopili význam starého ľudového príslovia „Ovečka, ovečka, trojaký úžitok“. Chovatelia len v roku 1839 predali zo 76 usadlostí na dnešnej Slovenskej a 62 na Gúgskej ulici 136 metrákov vlny. Chovatelia mali v stáde 25 - 50 kusov, ale našli sa aj stáda s 200 ovcami.
Tunajší gazdovia protestovali, že ovce sú príčinou ničenia pôdy, lúk a pasienkov. „Prišelcov“ za najmenší priestupok trestali. Podľa záznamov roku 1758 mestskí hajdúsi pristihli baču, ktorý pásol ovce mimo určeného priestoru, za čo ho na námestí verejne potrestali korbáčom. V roku 1765 chcelo jedenásť gazdov odohnať ovce bačovi, ktorý pásol na Konopných poliach. Ten sa postavil na odpor s palicou v ruke a od pľúc zahrešil: „Strela vašich materí, čo vás ešte koľko bude, nebojím sa!“ Ovce síce ubránil, ale gazdovia vo výpovedi pred vrchnosťou urobili z palice pušku a milému bačovi vyrátali „nerátané“. Pohár trpezlivosti pretiekol, keď magistrát prijal nariadenie, že z chovu oviec sa bude platiť desiatok. Bačovia i ovečky sa na prelome 18. a 19. storočia z regiónu odsťahovali, pôda však už ostala v majetku prišelcov.
Autor: LADISLAV GARAJ
