Ak milujeme školy, milujeme aj knihy - dušu škôl. Pretože ak školy nie sú oživované knihami, sú mŕtve,” povedal. „A čo čítať? Skôr knihy vecné, než slovné, knihy, ktoré sa zaoberajú vecami, užitočnými pre život, nie tie, čo hýria rečami. Učenými nás nerobia knihy, ale štúdium kníh. Z kníh si treba robiť výpisky - najjednoduchší spôsob je používať denník.”
Aspoň týchto pár myšlienok by nás malo primäť k zamysleniu sa nad otázkami: vážime si a ctíme knihu? Vykonali sme dosť vo výchove ku knihe, máme dobre organizovanú prácu knižníc? Je kniha dostupná pre každého? Zisťujeme však, že kniha stráca na úcte.
Azda najväčší dôraz treba položiť na prácu knižníc v školách. V záujme návratu k odkazu J. Á. Komenského mám odvahu vysloviť názor, že knižnice v školách by sa mali v strednom časovom horizonte profesionalizovať. Malo by to byť ambíciou samospráv obcí a miest v záujme skvalitňovania výchovy a vzdelávania. Mali by tu byť zriadené čitárne s počítačmi, audiotechnikou a internetom. V školách už nastúpili na cestu rozvoja klubovej a záujmovej činnosti, kniha by v nej mala byť na prvom mieste. Za takéto riešenie hovorí aj fakt. že pre stále viac detí je kniha cenovo nedostupná.
