uku v zápästí. „Priviezla ho záchranka z Levíc,“ hovorí doktor Peter Bakoš, ktorý pacienta spolu s tímom operoval celých osem hodín. Pracoval pod 30-násobne zväčšujúcim mikroskopom – cievy hrubé asi tri-štyri milimetre šil vláknom tenším ako ľudský vlas.
„Takéto operácie sú časovo a technicky mimoriadne náročné, treba zorganizovať tím operatérov, anesteziológov a ostatného zdravotníckeho personálu. Konať musíme rýchlo, ideálne je našiť amputát na cievy najneskôr do ôsmich hodín, aby neodumrel. Operácie robíme v Nitre od januára 2003, v kraji sme jediní,“ informuje Peter Bakoš.
Päťdesiatnikovi sa stal úraz pri pílení dreva. Uvedomil si to vraj až vtedy, keď okolo videl krv. Nestratil však duchaprítomnosť - odrezanú ľavú ruku našiel a zabalil. Dnes ju má späť, zatiaľ je však nefunkčná. „Ide prakticky o živú protézu, ešte nič nevníma, mal preťaté nervy. Teraz ho čaká minimálne jedna ďalšia operácia, pri ktorej mu uvoľníme šľachy.“ Či bude nakoniec pacient hýbať so všetkými piatimi prstami, sa momentálne nedá predpovedať. „Prišiť napríklad dva odseknuté články prsta je technicky náročnejšie ako prišiť ruku, amputovanú v zápästí. Čím idete vyššie, tým sa priemer ciev zväčšuje. S obnovením funkčnosti je to však naopak: čím vyššie nastala amputácia, tým sú výsledky horšie,“ vysvetľuje Peter Bakoš.
Úrazy, pri ktorých prichádza k amputácii, sú často sezónne. Veľa ich má na svedomí práve cirkulárna píla. O tri prsty pripravila aj dvanásťročného chlapca. „Bol to náš najmladší pacient. Operovali sme ho asi pred mesiacom,“ hovorí doktor Daniel Mládek, ktorého prekvapilo, že dieťa pracuje s cirkulárkou. „Povedal mi, že drevo doma píli už od ôsmich rokov, lebo nemá otca.“
Vôbec prvý pacient, ktorému v Nitre prišívali amputovaný prst, mal sedemnásť rokov. „Bolo to 14. januára 2003. Operovali sme ho 6,5 hodiny. Aj vtedy išlo o úraz na cirkulárke.“ Doktor Mládek si pamätá aj na neobvyklý prípad, ktorý sa stal v domácnosti. „Pri prievane sa zabuchli sklenené dvere, ktoré sa rozbili. Sklo spadlo z takej výšky, že mužovi odseklo dva prsty.“
Sú však aj prípady, keď sa už amputát nedá prišiť – dôvodom je jeho veľká devastácia. „Ideálne je, keď ide o čistú reznú ranu. Vtedy je úspešnosť až 80 percent. Samozrejme, hybnosť a citlivosť už nikdy nebudú ako predtým,“ zhodujú sa lekári.
Pred desiatimi-pätnástimi rokmi nebolo bežné prišívať amputované časti späť k telu. Umožnil to až technický pokrok v medicíne. Prístrojové vybavenie, ktoré majú v Nitre, však už tiež nie je najnovšie. Na jeho modernizáciu chýbajú financie.
