Do začiatku stretnutia v Šali chýbalo asi pätnásť minút, keď sa medzi divákmi objavil celkom nečakane a v civile Róbert Rák. „Ešte minulý týždeň som pred prípravným zápasom s Ružomberkom nešťastne spadol na chodbe pri šatni, a hoci som do poslednej chvíli veril, že predsa nastúpim, naozaj to nejde,“ opisoval 16-gólový strelec Nitry patáliu ešte z posledného marcového piatku, ktorá ho odstavila na vedľajšiu koľaj. Spolu s ním sa na nej ocitli aj Robovi spoluhráči, ofenzíva Nitry bola totiž bez lídra útočnej hry FC ďaleko od tradičnej sily a hlavne pohody. Priznal to aj tréner hostí Ivan Galád. „Rákova absencia bola citeľná. Príležitosť dostal Bališ, ktorý si síce nepočínal zle, no dve situácie, v ktorých sa ocitol, by Rák na jeho mieste premenil.“ Kormidelníka Nitranov však okrem straty Ráka boleli aj iné veci. Tak ako mali Šaľania na jeseň pod Zoborom spadnuté na rozhodkyňu Ihringovú, vylieval si pri Váhu srdce Galád. „Súperov hráč prihrá do čistej šance Grajciarovi a postranný rozhodca ukáže ofsajd... Vyrovnávajúci gól sme inkasovali po vymyslenej štandartke a po dvoch likvidačných fauloch na mojich hráčov mali nasledovať červené karty. Domácich neviním z ničoho, mrzí ma však arogancia, s akou sa mi rozhodcovia smiali po zápase do očí,“ sipel bezmocný Galád. Keď sa zvrtla reč na rozhodcov, polienko priložil do ohňa aj domáci tréner Ján Rosinský. „Ak súper prezentuje nespokojnosť s výkonom rozhodcov, cítime ju aj my. Gólu Nitry predchádzali dva ofsajdy, po faule na Masného sme mali kopať penaltu a Nečas mal byť vylúčený ešte v prvom polčase za evidentnú ruku,“ vyrátal boľačky Dusla.
Taký bol teda šláger pri Váhu. Iba priemerný futbal priniesol napokon remízové rozuzlenie, z ktorého mali asi najväčšiu radosť Ličartovce. Po sobote strácajú na Nitru už „iba“ osem bodov.
