NITRA. Pochádza zo Šale, ale vydala sa do Močenka, kde dva roky býva s manželom Radoslavom a takmer 2-ročnou dcérkou Lejkou. Vyštudovaná sociálna pedagogička vo svojom obore nikdy nerobila, pracovala v stávkovej kancelárii a banke. Práca s ľuďmi v banke Luciu Braunovú veľmi bavila, preto práve do tohto prostredia situovala dej svojej prvej knižky Nič krajšie už nepríde. Nedávno mladej autorke vyšiel druhý román Desivé odhalenie, ktorý začala písať ešte počas materskej dovolenky. Dej oboch kníh sa odohráva v Nitre.
Splnila si sen
Ako asi všetkých spisovateľov, aj 30-ročnú Luciu v základnej škole bavil najmä sloh. „Len tak pre seba som si písala básničky a rôzne príbehy, prispievala som do školského časopisu, zúčastňovala sa literárnych súťaží. Veľmi som dúfala, že raz vydám svoju vlastnú knihu, bol to môj sen a splnil sa mi,“ priznáva s úsmevom Lucia Braunová, ktorá debutovala v apríli minulého roka.
„Myslela som si, že mi jedna knižka bude stačiť, ale nie, písanie je droga. Druhá knižka Desivé odhalenie vyšla nedávno - dva dni po mojich 30. narodeninách, bola teda pre mňa takým darčekom.“
Keď pracovala na románe Nič krajšie už nepríde, priam utekala z banky domov, tak sa tešila na písanie. Práca v peňažnom ústave ju motivovala k tomu, že do knihy zakomponovala svoje pracovné skúsenosti, aby príbeh vyznel dôveryhodne.
„Nikto z kolegov nevedel, že píšem knihu. Keď vyšla, tešili sa spolu so mnou, priali mi, boli zlatí. Čítali ju a páčila sa im. Rodičia a manžel, vtedy ešte priateľ, o tom vedeli a držali mi palce. Rukopis som im nedala čítať, videli až hotovú knižku. Rodičia ju pochválili, starí rodičia ju tiež čítali, páčila sa im. Manžel ju tak trochu „prebehol“, páčilo sa mu najmä venovanie. On na takúto literatúru však nie je.“
Dovolenková láska
Amélia, hlavná hrdinka Luciinho prvého, ľahko erotického románu Nič krajšie už nepríde je bankovou úradníčkou. Na dovolenke stretne príťažlivého Adama, s ktorým sa psychicky zblížia. Keď Adam odchádza domov, Amélia ho vidí s inou ženou, ale netuší, že je to jeho sestra. Keď sa po dovolenke vráti do práce v banke, prekvapí ju novinka. S údivom zisťuje, že jej novým nadriadeným je práve dovolenková platonická láska... Na ceste k novému vzťahu však stoja dramatické prekážky, o ktorých obaja ešte netušia.
Na začiatok vražda
Druhá Luciina kniha Desivé odhalenie sa začína tragicky – vraždou. Napriek akčnosti a nečakaným zvratom je v nej aj kus romantiky, takže je to opäť čítanie najmä pre ženy. Hlavná hrdinka kaderníčka Anabela sa na strednej škole bláznivo zamiluje do Alexa, no rozídu sa. Po rokoch sa zaľúbi do Daniela, no práve v tom čase sa do jej života vracia Alex a staré city opäť ožijú. Osudy hlavných postáv sa neuveriteľne prepletajú a na konci Anabelu čaká šokujúce odhalenie.
„Môžem prezradiť, že obe knihy sa končia šťastne. Mám rada happyendy,“ pokračuje Lucia, ktorá má už v hlave námety na ďalšie príbehy, no popri starostlivosti o rodinu stále menej času na tvorbu. Píše po večeroch, keď už manžel a dcérka spia, využíva aj čas pri varení, kedy jej víria v hlave nové myšlienky a nápady.
„Znovu by to mali byť ženské romány okorenené riadnou dávkou napätia. Vrátiť sa chcem aj k mojej úplne prvej knižke, ktorú som začala písať, ale potom som ju odsunula pre prácu na románe Nič krajšie už nepríde.“
Rada cestuje
Mladá spisovateľka je tiež vášnivou čitateľkou. Rada číta Sandru Brown, „dostal“ ju najmä jej román Žila som život inej ženy. Oslovila ju aj séria Cross fire od Sylvie Day či Divoká karta od Lory Leigh. Rada má tiež Joy Fielding, páčili sa jej knihy Šepot a lži či Nebezpečná zóna.
„Okrem čítania rada plávam, fotografujem a cestujem. Lákajú ma prímorské oblasti ale aj hory. Mojím vysneným cieľom bol kedysi Paríž, ale ten som si už splnila. Rada by som sa ešte pozrela do Verony, Ríma, na Sicíliu, Sv. Luciu aj Zakynthos, grécke ostrovy mám všeobecne veľmi rada,“ vymenúva autorka. „Aj do Ameriky by som chcela ísť, napríklad do Texasu či na Floridu. Rovnako rada mám však i Slovensko, neodišla by som bývať nikam inam, som tu šťastná. Ale musím sa priznať, že v jeho spoznávaní mám ešte stále rezervy, viac chcem pochodiť naše krásne hory.“
