Mladý genetik napísal Príbehy spod kiltu. Miestami je kniha až parodická, nastavuje v nej zrkadlo stereotypom vo fantastike.
NITRA. Humornou fantasy debutoval v tomto roku 24-ročný Filip Červenák. Nedávno mu vyšla knižka Príbehy spod kiltu: Veveričiak začína. Svoju prvotinu, v ktorej si bratranci McEeshovci žijú pokojným životom, unášajú ženy aj poklady, pečene si marinujú v archívnej whisky a oháňajú sa obojručnými mečmi, predstavil v kníhkupectve Martinus.
Motivovali ho kamaráti
Rodák z Malaciek, dnes Bratislavčan, píše už odmala. Nie žeby sa v škole na slovenčinu vyslovene tešil, ale mal rád najmä literatúru, gramatiku pomenej. Slohy písal rád, bavili ho.
Keď prišla éra Pána prsteňov, Filipa očarila fantastika. So všetkým, čo priebežne napísal, však nebol spokojný. Po nejakom čase to vždy skúšal znovu a až teraz, keď je jeho kniha na svete, má pocit zadosťučinenia, že jeho snahy niekam dospeli.
„Inšpiráciu ku knihe Príbehy spod kiltu som okrem iného čerpal zo zážitkových akcií, na ktorých sa zúčastňujem už niekoľko rokov. Volá sa to larping alebo skrátene larp, je to typ hier, resp. alternatívneho divadla, v ktorom máme každý svoju rolu a naživo ich hráme. Môže sa ho zúčastniť ktokoľvek, keď sa zaregistruje a príde. Prebieha príbeh, ktorý organizátori vymyslia dopredu, hráči rámcovo vedia, akú postavu hrajú, tvorivo sa zapájajú, improvizujú a rozvíjajú dej,“ popisuje Filip.
„Práve tieto zážitky sa mi zdali zaujímavé pre môj prvý príbeh, samozrejme, veľa vecí som si úplne vymyslel. Knižku som začal písať pred vyše dvoma rokmi, pracoval na nej zhruba rok a pol. Primárne som nepočítal s tým, že by z toho mohla byť skutočná kniha. Pribežne som texty posielal čítať kamarátom. To, že sa im to páčilo, ma veľmi motivovalo dokončiť to. Vždy boli zvedaví, ako príbehy ďalej pokračujú a to ma v dobrom slova zmysle nútilo písať. Bolo to pre mňa veľmi dôležité, mám pocit, že bez tejto podpory by som ťažko knihu dokončil.“
Rodičia ho podporovali tiež, hoci rukopisy nevideli. Prečítali si až hotovú knihu. Majú vraj radi Pána prsteňov aj anglického autora Terryho Pratchetta, ktorý písal humornú fantasy, takže ich oslovil aj synov príbeh. „Moja knižka je tiež tohto razenia, miestami možno až parodická, pretože v nej občas nastavujem zrkadlo stereotypom vo fantastike. Sú tam rôzne narážky, ale snažil som sa, aby som úplne neskĺzol do parodovania deja.“
Na „dvojke“ zatiaľ Filip nepracuje, ale píše voľnú sériu príbehov z toho istého prostredia, ale s inými postavami veľkého klanu, ktorý vystupuje v Príbehoch spod kiltu. „Mám nápady aj na priame pokračovanie môjho debutu, ale ešte na tom zatiaľ nerobím.“
Autor nepredpokladá, že by podľa jeho knihy natočili film či nebodaj seriál, ale keďže má veľkú fantáziu, vie si to predstaviť.
Rád by ostal pri genetike
Ako Filip vraví, ohlasov na jeho prvotinu má na internete zatiaľ málo, ťažko sa mu preto hodnotí úspech či neúspech prvej knižky. „Väčšina reakcií je pozitívna, ale to sa dá očakávať, lebo ľudia, čo to hodnotia, to prečítali ako prví, prevažne asi moji známi a priaznivci. Neviem, čo si z ich názorov môžem zobrať, lebo ľudia, ktorí ma poznajú, budú vždy trochu priateľskejší, viac neobjektívni,“ myslí si Filip.
Odbočiť z fantasy do iného žánru ho zatiaľ veľmi neláka, aj keď to už vlastne urobil – v rámci svojej práce na poli odbornej literatúry. Je spoluautorom knihy o klasických genetických experimentoch na katedre genetiky. V rámci beletrie má niekoľko nápadov, ktoré by boli aj mimo fantastiky, ale ešte sa nerozhodol, nakoľko a či vôbec sa tomu bude venovať. „Rozmýšľal som na beletrizovanou verziou priebehu môjho štúdia na vysokej škole, niečo vtipné zo študentského života. Je to však len nápad, možno sa k nemu nikdy nedostanem.“
Filip Červenák vyštudoval biológiu ako bakalár, magisterské štúdium mal zamerané na genetiku. Teraz je doktorandom na katedre genetiky UK v Bratislave. Pri výbere štúdia trochu rozmýšľal aj nad literatúrou, ale keďže už odmala píše, pomyslel si, že tento svoj záujem bude vedieť rozvíjať aj bez toho, aby ho študoval.
Mladý spisovateľ presne ešte nevie, čo bude v budúcnosti – či odborníkom na genetiku alebo spisovateľom na voľnej nohe. „Bol by som rád, keby sa to čo najviac dalo skĺbiť, ale moja práca, to, čo robím osem hodín denne, je genetika. Rád by som na katedre zostal aj ďalej, ak to bude možné, keď nie, tak v nejakom príbuznom prostredí. Určite chcem však popritom aj písať, ale nepredpokladám, že ma to bude živiť,“ dodal Červenák.
