TRNOVEC NAD VÁHOM. Z prečinu usmrtenia malého Tamáska Lelovicsa nie je obvinený nikto.
Rozhodol o tom odvolací krajský súd, ktorý dal za pravdu okresnému, ktorý v marci svojím verdiktom rozhodol, že kamenári za Tamáskovu smrť vinu nenesú.
Súd dal za pravdu druhej strane, trovy zaplatí matka
Vinníka niet, matke Monike sa to však nepáči a bojovať chce ďalej. Podľa rozhodnutia súdu však musí najprv vyriešiť iný problém.
„Prehrala som spor, tak mi súd nariadil zaplatiť súdne trovy druhej strane,“ povedala nešťastná matka. Ide celkom o 1 426,33 eura.
„Chcela som sa dohodnúť, či by som to nemohla platiť po splátkach, 20 alebo 30 eur mesačne. Povedali mi, že sa to nedá, jedine 300 alebo 400 eur mesačne. Z čoho to zaplatím, neviem, som sociálny prípad, dostávam 62 eur za mesiac,“ posťažovala si Lelovicsová.
Malý ústupok však advokátska kancelária protistrany urobila: matke predĺžila lehotu na zaplatenie do konca februára. Ak však celú sumu dovtedy nevyplatí, dajú ju na exekúciu.
Nespokojná je s advokátom
Paradoxom je, že iba „vďaka“ výzve na zaplatenie spomínaných súdnych trov sa pani Lelovicsová dozvedela, že prípad je uzavretý.
„Môj advokát mi povedal, že nedostal rozsudok, pričom ho dostal. Keby mi ho hneď poslal, mohla som sa okamžite odvolať. Po tom, čo sa dozvedel, že sme prehrali, sa o mňa nezaujíma,“ povedala nahnevaná Lelovicsová.
Výzvu na zaplatenie dostala prvýkrát už po prehratom súde v máji. „Môj advokát mi povedal, aby som to vtedy nezaplatila, lebo som sociálny prípad. Výzvu som dostala napriek tomu aj teraz. Keby som to vedela, už vtedy to začnem nejako platiť,“ pokračuje Monika Lelovicsová.
Kamenári podľa súdu nenesú zodpovednosť
Nešťastie sa stalo 16. júla 2011 na cintoríne v Tešedíkove. Osemročný Tamásko išiel s babkou poliať kvety a privalil ho náhrobný kameň. Po príchode záchranárov ešte žil, ale po chvíli zomrel na krvácanie do brušnej dutiny. Polícia riešila prípad aj so statikom zo Šale.
Matka vinila za smrť kamenársku firmu, ktorá mesiac pred tragédiou gravírovala na hrob písmená a žiadala odškodnenie vo výške 120 tisíc eur.
Okresný súd sa konal v marci 2015, teda takmer štyri roky po tragédii. Podľa jeho rozhodnutia kamenári za Tamáskovu smrť nenesú zodpovednosť. Monika Lelovicsová sa proti rozhodnutiu okamžite odvolala na krajský súd. Ten však potvrdil rozhodnutie rozsudku prvého stupňa.
Z celého prípadu sa vynára viacero otáznikov. „Prečo súd neobvinil aj babku, ktorá mala v inkriminovanom čase Tamáska na starosti?“ pýta sa jeho mama a dodáva, že práve babka je aj nájomníčka hrobu a je povinná ho udržiavať.
„Ako môže osemročný chlapec zhodiť vyše stokilový kameň?“ kladie ďalšiu otázku Lelovicsová. Kameň musel byť podľa jej slov určite poškodený.
Hľadá nového právnika, chce sa opäť odvolať
V novembri roku 2010, rok a pol pred tragédiou, bol do osudného hrobu pochovávaný brat Tamáskovej babky. „Dosku dali majitelia hrobu naspäť svojpomocne.“
Kamenári, ktorých žalovala, postavili svoju obhajobu na tom, že pomník počas gravírovania nedávali dole, s čím však Lelovicsová nesúhlasí.
„Ako to, že to nepadlo dole až do mája 2011, keď tam gravírovali? Ale mesiac po ich práci to už spadlo. Statikovi počas obhliadky dokonca jedna pani povedala, že videla, ako bol kameň zložený dole. Nespýtal sa však na jej meno a tým pádom sme nemali svedka,“ povedala Lelovicsová a dodala, že podľa nej bol osudný hrob lepený.
Z firmy, ktorá vykonávala práce na hrobe, sa jej neozval nikto. „Ani sa mi len neospravedlnili. Povedali, že nie sú vinní, svoju prácu vraj spravili kvalitne,“ povedala nám 35-ročná matka.
Nešťastná matka svoj boj za spravodlivosť nevzdáva a svoju pravdu chce dokázať. „Hľadám nového právnika – mám informáciu, že do pol roka sa môžem odvolať. Aj to by som sa chcela dozvedieť, či je to možné. Ak by sa mi nejaký advokát ozval, bola by som veľmi rada. Okrem toho by som bola vďačná za každú radu, čo mám ďalej robiť, či sa ešte dá s prípadom niečo robiť alebo nie,“ zakončila Tamáskova mama.
Obrátiť by sa chcela na Najvyšší súd, viacerí jej dokonca odporúčali aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. „Určite to nenechám tak, budem bojovať, keď aj dvadsať rokov. Chcem nájsť vinníka!“
