NITRA. Verejná ochrankyňa práv neuspela. Okresná prokuratúra nebude skúmať rokovací poriadok výborov mestských častí v Nitre. Argumentuje, že na to nemá oprávnenie.
Rokovania výborov boli v minulosti „spravidla neverejné“, od jari sú neverejné. Rozhodlo o tom mestské zastupiteľstvo na podnet poslancov zo Smeru. Nepozdávalo sa im, že na rokovanie chodia osoby, ktoré osočujú smerákov.
V máji sa nespokojný občan obrátil na ombudsmanku Janu Dubovcovú, ktorá v septembri požiadala mesto, aby iniciovalo zmenu rokovacieho poriadku. Konštatovala, že neverejnosť rokovaní VMČ znamená zásah do základných práv a slobôd, ktoré zaručuje Ústava.
Radnica sa s takýmto názorom nestotožnila. „Keďže sú na zasadnutiach prítomní poslanci, ktorých si občania sami volia, občan nemusí byť priamo zúčastnený na zasadnutiach,“ napísali ombudsmanke z radnice. Argumentovali aj tým, že ak sa občana bezprostredne dotýka niektorý z bodov programu, je na rokovanie prizvaný buď z podnetu výboru alebo na základe vlastnej žiadosti.
Keďže mesto neprijalo žiadne opatrenia, ombudsmanka sa v októbri obrátila na okresnú prokuratúru. Ako sme už spomenuli, prokurátor zákonnosť rokovacieho poriadku nepreskúma, podnet koncom minulého týždňa odložil.
„Výbory v mestských častiach v zmysle zákona o prokuratúre nemožno považovať za orgány verejnej správy, v dôsledku čoho prokurátor nie je oprávnený preskúmavať ich činnosť, respektíve ich akty,“ povedal hovorca nitrianskej prokuratúry Jaroslav Maček.
Dodal, že zákon priamo neupravuje, či má byť zasadnutie výborov mestských častí verejné alebo neverejné.
Primátor Jozef Dvonč zo Smeru sa na zastupiteľstve ešte na jar vyjadril, že rokovania VMČ by mali byť verejné. Napriek tomu podpísal uznesenie, na základe ktorého sa stali neverejnými.
Prednosta Igor Kršiak nevylúčil, že v blízkej budúcnosti sa niektorý z výborov mestskej časti „bude snažiť upraviť podmienky“. Podľa neho treba rozlišovať, „kedy sa na výbore hovorí o individuálnych zámeroch, dokonca o osobných údajoch, v tých ostatných častiach môže byť verejnosť“.
