NITRA. Herečka Divadla Andreja Bagara Daniela Kuffelová nedávno oslávila päťdesiatku. Šarmantná štíhla dáma napriek tomu nestarne, naopak, dýcha z nej zrelá krása, pôvab a sebavedomie. Ako sama vraví, roky si nepripúšťa, berie dni tak, ako idú.
Keď nejde o život, nejde o nič
„Fakt je, že som sa kvôli okrúhlemu číslu narodenín trošku zastavila, ale bolo to len také chvíľkové. Pri bežnom živote a práci v divadle si ani nestačíme uvedomiť, ako život letí. Snažíme sa zachovať si hravosť, mladosť a takú tú detskú dušu, aby sme zas a zas mohli vyjsť javisko,“ hovorí známa divadelná a dabingová herečka.
To, že má herečka už päťdesiat, nerieši. Teší ju to, že už má v tomto veku istú ľudskú, životnú a ako herečka aj remeselnú skúsenosť, vie veci, ktoré má nažité, zúročiť na javisku i v súkromí. „Poskytuje mi to istý nadhľad, voľnosť, slobodu, viem sa na všetko dívať inými očami. Treba si uvedomiť, že keď nejde o život, nejde o nič,“ vraví Daniela Kuffelová.
„Dá sa povedať, že som v najlepšom veku. Hovorí sa, že žena zreje ako víno a gurmán to vie oceniť. Niečo o tom viem, pochádzam z vinárskych končín – od Pezinka.“
K narodeninám si v duchu priala iba zdravie, od neho sa odvíja všetko ostatné. „A ešte šťastie a pohodu pre ľudí, s ktorými žijem. Možno sú to banálne veci, ale pre mňa nesmierne dôležité, aby som čo najdlhšie mohla byť s mojimi najbližšími, tešiť sa s nimi a byť pre nich užitočná.“
Treba žiť prítomným okamihom
Za najsilnejší okamih vo svojom živote považuje narodenie syna. Príchod malého človiečika jej úplne zmenil svet, jeho hodnoty. Ona - zo súrodencov najmladšia, o ktorú sa všetci starali – bola zrazu zodpovedná za niekoho iného. „Detská duša je čistá a úprimná. A ja som sa zrazu začala na svet dívať detskými očami, s Michaelom sa mi otvorili dávno zabudnuté obzory...“
Herečka je plná života, teší sa z rodiny, syna, ktorý dnes študuje na VŠMU, priateľov i kolegov. Snaží sa nezaoberať materiálnymi vecami, ale skôr pomocou ľuďom, snahou priblížiť sa im. Čím je staršia, tým viac sa o nich zaujíma, počúva iných, čím žijú, o čom sa rozprávajú. Je podľa nej dôležité, aby každý z nás nazrel do seba a snažil sa stať lepším, tolerantnejším, chápavejším k iným, ochotnejším pomáhať.
„Žijeme krátko na to, aby sme si život znepríjemňovali. Nič nie je samozrejmosť, treba žiť prítomným okamihom. To je tá najdôležitejšia skúsenosť z momentu, keď sa človek dostane do hraničnej situácie a v nej si uvedomí skutočné hodnoty. Život je mozaika pekných i smutných okamihov, ktoré do seba krásne zapadajú.“
Takmer sto postáv
V tomto roku Daniela Kuffelová oslávila 30 rokov na divadelných doskách. Začínala v roku 1985 v martinskom divadle, v Divadle Andreja Bagara je od augusta 1988.
Na prvú postavu sa nikdy nezabúda - pre herečku bola najsilnejším momentom v profesii práve premiéra hry Zinuľa v martinskom divadle, kde stvárnila hlavnú postavu. „Celý aplauz som preplakala. V hľadisku som videla mojich rodičov a „doplo“ mi, že som od nich prebrala pomyselnú umeleckú štafetu. Na javisku som bola dve a pol hodiny, hra mala obrovský úspech,“ spomína herečka. „Zároveň som získala sebavedomie, úctu a pokoru. Naučila som sa divadelnej etike, čerpám z toho dodnes.“
Napriek veľkým úspechom v Martine, kde si vyše dvadsiatimi rolami počas troch rokov vytvorila silné renomé, musela Kuffelová v Nitre začínať od nuly, dokazovať kvality, obhajovať svoje meno. Zvykať si na nové mesto, inú mentalitu ľudí, odlišnú poetiku divadla, nových kolegov...
„V Divadle Andreja Bagara som doteraz vytvorila okolo 70 postáv, s tými martinskými to pomaly ťahám na stovku. K tým nezabudnuteľným, na ktoré si veľmi rada spomínam, patrí najmä mamka Ubuľa v hre Kráľ Ubu v réžii Jozefa Bednárika. Zakrátko prišla revolúcia a táto výborná inscenácia sa už do repertoáru nevrátila. Jednoznačne k nim patrí aj rola Tory v hre Obrázkári, Máša v Troch sestrách či Matka v rovnomennej inscenácii od Barča-Ivana. K silným momentom mojej kariéry radím aj éru muzikálov, napríklad Fidlikant na streche a ďalšie.“
Herečku teší, že si môže na javisku vyskúšať rôznorodé žánre. „Som nepokojný tvor, vždy niečo nové hľadám, objavujem, prekonávam samu seba. V divadle sa striedajú rôzni režiséri a herec musí vždy načrieť do „novej vody“. Prichádzajú mladí herci, ktorí sú svojím novým pohľadom na svet, život i divadlo istým okysličením. Vzájomne sa učíme rešpektu a úcte, je medzi nami dôležitá súhra a dobrá energia. Veď predsa divadlo je kolektívna záležitosť.“
Po príchode do Nitry sa z Kuffelovej stal lokálpatriot. Naše mesto i jej obyvateľov si obľúbila. „Veľmi si vážim nitrianskych divákov, ktorí majú radi divadlo a vedia to dať najavo. Asi starnem, ale som vždy dojatá a mám v očiach slzy, keď vidím pri klaňačke plné hľadisko. Teší ma, keď mi ľudia v obchode či na tržnici povedia, že sa im to či ono predstavenie páčilo,“ priznáva herečka.
Rodina vždy na prvom mieste
Daniela Kuffelová sa na štedrosť sudičiek nemôže sťažovať. Ako hovorí, od života dostala silné rodinné zázemie a lásku milujúcich rodičov. Robí to, čo si vysnívala, práca ju uspokojuje. „Cez ňu môžem niečo iným odovzdať a to je veľký dar, šťastie, to ma napĺňa. Každý máme v živote nejaké poslanie, preto si vážim prácu každého človeka, keď jej rozumie a robí ju svedomito,“ konštatuje herečka.
„A či je niečo, čo v živote ľutujem? Snáď len to, že som nemala viac detí. Deti sú tá najväčšia hodnota, naše pokračovanie. Mala som ťažké tehotenstvo, takže som potom už nechcela riskovať. Nikdy to však nebolo kvôli hereckej kariére, vždy bola pre mňa na prvom mieste rodina.“
Za najväčšiu radosť v živote považuje to, keď môže robiť radosť druhým. „To je taká dvojnásobná radosť, keď sa niečo podarí – či už v divadle alebo súkromí. Teším sa aj z maličkostí, nemám veľké sny.“
Každú činnosť, ktorú nemusí a robí ju dobrovoľne, vníma ako obrovský relax. Miluje prírodu, čerpá z nej energiu. „Polovičku srdca mám na chalupe pri Martine, tu sa totálne odreagujem. Rada varím, pečiem, som nesmierne šťastná, keď niekomu moje jedlo chutí. Milujem zbierať huby – už od detstva. Keď ma otec ešte ako malú ráno o piatej triasol, že „ideme“, hneď som s radosťou vyskočila z postele,“ spomína Daniela. „Rada sledujem ročné zmeny v prírode a aj keď zimu veľmi nemusím, mám priateľku, ktorá ma vie vytiahnuť do snehu. Prechádzame sa a pozorujeme zvieratá, to ticho je fascinujúce.“
Za príjemný oddych herečka považuje aj počúvanie hudby s nohami na stole či divadelné predstavenie, ktoré si užíva ako divák v hľadisku. „Rada sa nechám oklamať emóciami, pokojne zmáčam aj tri vreckovky – od plaču či od smiechu,“ vraví Kuffelová. „Dojať ma vedia aj pekné filmy – od Princeznej so zlatou hviezdou, S tebou mne baví svět, cez Kuba, Ženský zákon až po moje srdcovky Tak dobre ako sa len dá a muzikál Mamma Mia.“
Na Daniele Kuffelovej roky vôbec nebadať... (zdroj: Collavino, Archív DAB )
Herečka s Martinom Nahálkom v muzikáli Tisícročná včela. (zdroj: Ctibor Bachratý, Archív DAB)
