Utorok, 25. september, 2018 | Meniny má Vladislav

Na Chrenovej spieval Karel Kryl pred 6-tisícovým davom

V okolí obce bolo v minulosti veľa bažín a močiarov. V noci sa tu vraj rozliehal obrovský škrekot, lebo v nich žilo veľa žiab. Tormošania ich predávali aj jedli, preto ich volali aj žabiaci, žabáni či škrekáni.

Autormi reprezentatívnej publikácie o Chrenovej sú Imrich a Gabriel Točkovci.(Zdroj: (ČE))

NITRA. Viete, že v Tormoši stál Mačací zámok, že sa tu vyrábali lietadlá? Že tu stála biskupská kúria aj dva liehovary? Že túto mestskú časť už ako Chrenovú navštívili Michail Gorbačov, Fidel Castro aj Václav Havel? Tieto a mnohé ďalšie zaujímavosti z histórie i súčasnosti Chrenovej nájdete „v kocke“ v najnovšej spoločnej publikácii profesora Imricha Točku a jeho syna Gabriela Tormoš – Chrenová v zrkadle času.

Má skoro 600 strán a váži takmer 4 kg 

Dielo je výsledkom poctivého dlhoročného bádania v archívoch, historických dokumentoch, v rodinách priateľov – rodákov, v knižniciach. Veľkoryso navrhnutá kniha má takmer 600 strán a váži až 4 kg. Upúta už svojím pravú kožu pripomínajúcim obalom. Je v ňom vložená medená medaila s motívom Almužny sv. Martina. Jej vizuál je prebratý zo starej tormošskej obecnej pečate zo začiatku 19. storočia.
Publikácia čitateľovi ponúka komplexný prehľad o vývoji tejto časti mesta od najstaršieho praveku až po nedávnu sídliskovú súčasnosť. Text je doplnený vyše tisíckou vzácnych fotografií, pohľadníc, plánov, máp a ilustrácií, ktoré sú doslova pastvou pre oči. Medzi nimi je aj doposiaľ celkom neznáma historická ilustrácia pohľadu na obec z roku 1770. 
„Je to rarita, doteraz som videl len historické ilustrácie panorám miest, nie obcí. Objavili sme ju počas výskumu v čase prípravy tejto knižky. Dosiaľ nebola nikde publikovaná, jej autorom je rytec Per Landgraf,“ prezrádza Gabriel Točka. 
„Rovnako po prvýkrát sa čitatelia v knihe zoznámia s úryvkami z doteraz nepublikovaného rukopisu Tormošsko – slovenského slovníka, ktorý v roku 1985 spracoval chrenovský pedagóg Štefan Polin. Pri jeho čítaní sa dozviete napríklad to, že starí Chrenovčania nazývali lekára „dochtor“, a keď mali za sebou ťažkú, namáhavú cestu, tak sa o nej vyjadrili, že sa museli „doteperiť“.

Článok pokračuje pod video reklamou

Malý a Veľký Tormoš

Podľa Imricha Točku Tormoš založili ako remeselnícku osadu pod hradiskom na Martinskom vrchu. V čase vzniku Uhorského kráľovstva funkciu zanikajúceho hradiska prebral Nitriansky hrad a tzv. Veľký Tormoš sa premenil na tradičnú feudálnu obec s typickou poľnohospodárskou výrobou. 
„V roku 1678 Tököliho kurucké vojská obec totálne vyplienili, obyvatelia sa zachránili útekom do okolitých lesov a močiarov. Na pôvodné miesto sa už viac nevrátili, presťahovali sa do neďalekej osady na nábreží rieky Nitry. Obývali ju zemania – pôvodní strážcovia hradu a z nej sa sformoval tzv. Malý Tormoš. Práve tu sa od 17. storočia až do novoveku vyvíjal historický Tormoš,“ hovorí profesor Točka. 
Z Tormoša odstrelili vežu Nitrianskeho hradu 
Tormoš bol poddanskou obcou, ktorá bola súčasťou panstva patriaceho Nitrianskemu biskupstvu. V knihe čitateľ nájde doklady rôznych vzťahov obyvateľov k svojmu zemepánovi – prosby, spory, žiadosti či urbárske povinnosti. Z poddanstva sa prakticky vymanili až v roku 1848, odvtedy sa Tormoš vyvíjal ako typická poľnohospodárska obec.
Na histórii obce sa podpísali morové, cholerové epidémie a rôzne iné katastrofy, ktoré spôsobili nielen Tatári, Turci, kuruci, ale aj samotné cisárske vojsko. Neskorší pokojnejší vývoj v 18. storočí narušila epidémia moru. V 19.storočí aj napriek opakovaným vlnám epidémií počet obyvateľov rástol. Okolo roku 1900 mala obec zhruba tisíc obyvateľov. Po vzniku Československa sa rozšírila o Nový Tormoš, čo je dnes časť s rodinnými domami povyše Chrenovskej cesty až k Zlatomoravskej ceste. 
„Počas 2. svetovej vojny nebol Tormoš nejako výraznejšie poškodený. Zaujímavosťou je, práve z týchto miest strieľali delostrelci Červenej armády na mesto, pričom odstrelili vežu Nitrianskeho hradu,“ pokračuje Imrich Točka. „Po vojne začala poľnohospodárska výroba upadať a ľudia začali stále viac nachádzať obživu v meste. V roku 1948 obec premenovali na Chrenovú. V rámci pričlenenia prímestských obcí k Nitre sa stala v roku 1961 súčasťou mesta Nitry.“

Pôvod názvu obce

Existuje niekoľko hypotéz, prečo sa obec volala Tormoš. „Pôvodný názov bol v minulosti odvodzovaný od kostola sv. Martina – v tejto súvislosti niektorí historici uvažujú, že by sa podľa kostolnej veže mala obec volať Vežová – po maďarsky „Tornyos“. Po povrchnom, neodbornom a politicky motivovanom poslovenčení názvu obce sa vychádzalo zo stavu, že názov Tormoš je vlastne odvodený od maďarského slova torma – chren,“ vysvetľuje autor. „Najnovšie výskumy Archeologického ústavu SAV udávajú, že Martinský kostol v tom čase vežu nemal, takže odvodenie názvu od veže nebolo správne. Podľa jej historického poslania mohla mať názov napr. Hradištná. Tiež sa medzi obyvateľmi tradoval názor, že pomenovanie obce môže súvisieť s tŕnistými porastmi okolo dediny, preto sa mohla volať Trnoš.“

Čo ste o Tormoši – Chrenovej možno nevedeli 

*  V Tormoši fungovali menšie hospodárske podniky. Jedným z nich bola biskupská tehelňa, kde sa tehly vyrábali už od 17. storočia. Používali sa aj na opravu hradu a biskupských objektov. Obec mala aj dva liehovary, v ktorých sa spracovávalo ovocie z obecných sadov a viníc. Tým starším bol liehovar Jozefa Spála, stál tam, kde je polyfunkčné centrum „Papuča“, novší bol nad Levickou cestou v časti Nové sady. Jeho budova sa ako ruina zachovala dodnes. 
*  K zaujímavým objektom patrila menšia historická kúria v centre biskupského majera, ktorý sa nachádzal na miestach, kde dnes stojí športová hala Olympia a susediace obchodné centrá. Zbúrali ju pri asanovaní domov starého Tormoša, podobne ako historickú zvonicu z 19. storočia, ktorá stála v strede obce.
*   Za zmienku stojí aj tzv. Mačací zámok, ktorým bol pahorok na terase nad záplavovým územím rieky. Nachádzal sa v miestach dnešného tenisového areálu na Chrenovej IV. Ten mal v susedstve okolitých močiarov strategickú polohu a bol z neho výborný výhľad na blízke okolie. Podľa autora knihy ho využili aj husitské bratrícke vojská, ktoré tu mali postavenú strategickú vežu obkolesenú vozovou hradbou. Mačací zámok bol aj starou, bohatou archeologickou lokalitou. Pôvod jeho názvu je dodnes celkom neznámy.
V okolí obce bolo v minulosti veľa bažín a močiarov, ktoré vodou zásobovali povodne rieky Nitry. V týchto miestach žilo veľa rýb a žiab, v noci sa tu vraj rozliehal obrovský škrekot, preto Tormošanov volali aj žabiaci, žabáni či škrekáni. Tí žaby chytali, sami jedli, ale aj predávali. „Žabacie stehienka boli žiadaným artiklom na nitrianskom trhu, sám som ich jedol, je to delikatesa,“ potvrdil Imrich Točka. Napriek zregulovanému korytu rieky bolo toto územie aj naďalej značne zamokrené. Pri výstavbe nového sídliska v polovici 70. rokov boli lúky a pasienky kvôli stabilite nových výškových domov zasypané navozenou „šotolinou“ až do výšky jedného metra. 
V tormošskom chotári fungovalo po tri desaťročia aj letisko. To sa sem presunulo z opačnej strany rieky na začiatku 30. rokov. Počas vojnového Slovenského štátu tu dobre prosperovala aj továreň na lietadlá. Vyrábala vetrone typu Kranich, ktoré slúžili ako výcvikové stroje pre pilotov obávanej Luftwafe. Ich výroba kulminovala v roku 1943, kedy sa vyrobilo vyše 500 kusov. 
*  Prvou tormošskou školou bola stará cirkevná jednotriedna škola, ktorá vznikla v polovici 18. storočia. Stála približne na miestach, kde je dnes križovatka Dlhej s Astronomickou ulicou. Počiatky modernejšieho základného školstva siahajú do roku 1905, kedy bola postavená nová rímsko-katolícka ľudová škola. Po vzniku sídliska sa vybudovali nové školy, ktoré fungujú dodnes.
Pre bohoslužobné účely slúžil obyvateľom pôvodnej obce až do konca 19. storočia kostol sv. Martina na Martinskom vrchu a neskôr františkánsky kostol sv. Petra a Pavla v Hornom meste. Sen miestnych obyvateľov po vlastnom kostole sa stal skutočnosťou v roku 1943, kedy bol  v Tormoši postavený kostol zasvätený sv. Martinovi, ktorý sa neskôr stal aj sídlom farnosti. 
Práve sakrálneho charakteru je aj najstaršia miestna hmotná kultúrna pamiatka. Tou je baroková socha Krista Trpiteľa z roku 1770, ktorá kedysi stála v útrobách starej zvonice v strede obce. Je hmatateľnou spomienkou na zničenie obce kuruckými vojskami. Socha bola po asanácii obce dlhé roky na neznámom mieste, Imrich Točka ju hľadal takmer 40 rokov, aby ju napokon objavil v roku 2011 v lapidáriu kňazského seminára. Táto vzácna socha je dnes opäť na Chrenovej – stojí pri vchode do kostola. 
*  Prvý telefón si do domu nechal po 1. svetovej vojne zapojiť hasičský funkcionár a zdravotník Michal Ostertág st. Ako prvý bol na elektrickú sieť napojený začiatkom 30. rokov Gergelov dom v Uličke. Prvý rádioprijímač sa medzi obyvateľmi obce objavil v polovici 30. rokov, mal ho elektrikár Jozef Krajčír. Jedno z prvých áut v Tormoši vlastnil krčmár Michal Orlík, prvú motorku mal Jožo Kmeťo. Prvé televízory sa začali objavovať u zámožnejších obyvateľov obce od polovice 60. rokov. 
Pôvodne bolo v obci len jedno futbalové ihrisko. Po výstavbe sídliska sa vybudovali ďalšie športoviská – atletický štadión TJ Stavbár, na ktorom padli aj tri svetové rekordy vo vrhačských disciplínach, ďalej športová hala Olympia, či tenisový areál. Chrenovské stánky športu navštívili aj mnohí olympijskí víťazi, majstri sveta a hviezdy svetového športu.
Na Chrenovú počas posledných dekád zavítali aj významné osobnosti svetovej politiky, napríklad Fidel Castro, Michail Gorbačov či Václav Havel. 
Napriek tomu, že jeden z novovybudovaných objektov sídliskovej občianskej vybavenosti dostal od miestnych obyvateľov pomenovanie Remek (podľa československého kozmonauta Vladimíra Remka, ktorý v čase otvorenia centra v marci 1978 letel do vesmíru), ten v ňom nikdy nebol, aj keď o jeho existencii vedel. Tiež zaujímavé pozadie má ľudové pomenovanie polyfunkčného centra Papuča. Sídli priamo pri panelákoch a muži sem na pivo chodili z domu v papučiach.
*  Najväčší a najslávnejší koncert na Chrenovej odohral 9. marca 1990 pesničkár Karel Kryl. Stalo sa tak pred 6-tisícovým davom vo výstavnom areáli Agrokomplexu. 


 

 

 

 

 

 

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dúbravské Čerešne dozreli: Začína sa kolaudovať!
  2. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  3. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  4. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  5. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  6. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  7. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  8. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  9. Podnikajte múdro, skúste služby profesionálneho call centra
  10. Mesto necháva Košičanov platiť za parkovanie aj ďalej
  1. Škola fantázie v Tatralandii. Keď učenie dokáže baviť
  2. Brieždenie pod lomenicou
  3. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  4. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  5. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  6. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  7. Zlatý mok čapujú najlepšie v Prešove. Šarišským Majstrom výčapu
  8. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  9. Equal treatment is a must for successful companies of the future
  10. Aj v Poluse chránime vaše srdcia
  1. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 17 894
  2. Arabská exotika: Top hotely v Ománe 13 238
  3. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov 10 446
  4. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov? 7 140
  5. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku 5 538
  6. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska! 4 944
  7. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať 4 358
  8. Najužitočnejšia appka 3 917
  9. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste 3 899
  10. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy 2 573

Hlavné správy z MY Nitra

Cesta do budúcnosti sa začne zajtra v Žiline

Zaujíma vás, kto bude financovať výstavbu ciest po skončení eurofondov? Alebo, či sa na koľajnice vráti nákladná doprava? Počuli ste už niečo o lacnej regionálnej leteckej doprave a či ju budeme môcť aj využívať? Na tieto, ale aj iné otázky odpovie medzinárodná konferencia Doprava 2018, ktorá bude zajtra v Žiline.

Fincentrum Nitra

Rozhovor s Annou Súlíkovou o možnostiach v oblasti finančníctva.

Reštaurovanie zachraňuje kultúrne dedičstvo

Ľudia kedysi nevedeli zachraňovať diela a volili najjednoduchší spôsob.

Poslanci sa prú o to, kto sa zaslúžil o nový chodník

Balážová sa pri hlasovaní o rekonštrukciách zdržala. Na Facebooku sa ale hrdí tým, že opravu chodníka schvaľovala.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Začala sa dražba pozemkov pre výstavbu rodinných domov

Prvý majiteľ sa teší zo svojho nového pozemku, stačilo mu prihodiť dvetisíc eur.

Cestujúcich v okolí Prievidze kontroloval nezvyčajný revízor (+FOTO)

Úlohou netradičného revízora bolo priniesť dobrú náladu do modrých autobusov. Zhostil sa jej známy herec.

Vybrali SME

Už ste čítali?