NITRA. Nové veľkomoravské i keltské hradiská i zaniknuté staré cesty sa podarilo objaviť slovenským archeológom v priebehu tohto roka. Umožnili im to predovšetkým moderné technológie, ktoré využívajú napríklad pri výskume významného slovanského hradiska pri Bojnej v okrese Topoľčany.
Podľa slov vedúceho výskumu Karola Pietu neboli tento rok výskumné práce zamerané iba priamo na hradisko, ale aj na jeho širšie okolie v pohorí Považského Inovca. "Inšpirovala nás prieskumná metóda, ktorá využíva zariadenia nazývané lidar. Ide vlastne o letecké skenovanie územia, vďaka ktorému sa nám podarilo objaviť dve hradiská, o ktorých sme doteraz vôbec nevedeli. Okrem včasnostredovekého osídlenia boli v minulosti obývané aj Keltmi a podarilo sa tam získať veľa atraktívnych nálezov," povedal Pieta.
Okrem iných hodnotných predmetov našli archeológovia na novo objavených hradiskách aj mimoriadne cenné strieborné a zlaté keltské mince. Ich nálezy sú také zriedkavé, že šesť mincí, ktoré tu boli objavené, považujú vedci za mimoriadne vysoký počet. "Sú to naozaj vzácne typy, z ktorých niektoré sme doteraz nepoznali. Sú na nich zobrazené kone a na druhej strane je portrétna hlava, zrejme ide o schematickú podobu boha Apolóna, pretože keltské mince sú často napodobeninami gréckych platidiel," vysvetlil Pieta.
Prieskumy vykonávané pomocou leteckého lidarového skenovania krajiny sú súčasťou projektu, ktorý je zameraný na celkovú modernizáciu Archeologického ústavu (AÚ) SAV a sú financované z fondov Európskej únie. "Fotenie z lietadla využívame už desaťročia. Skenovanie povrchu zeme je však o niečo iné. Lidar vysiela signály na zemský povrch, ktoré sa potom rôznym spôsobom odrážajú. Na základe toho dostávame výborné priestorové dáta o podobe a tvare krajiny pod nami. Takýto sken nám umožní napríklad ´vygumovať´ les a nazrieť pod porast," vysvetlil Ruttkay.
Archeológovia tak vďaka lidaru majú k dispozícii geomorfológiu a tvar krajiny s vysokým rozlíšením. "Monitorovali sme takto veľkú časť pohoria Tribeč, Považského Inovca, niečo zo Strážovských vrchov a niečo z Pohronského Inovca a máme podrobné plány týchto území vo vysokom rozlíšení. V rámci toho sme získali obrovské množstvo informácií o nových archeologických náleziskách, ale aj presné plány tých hradísk, ktoré už poznáme. Takým je napríklad to v Bojnej, ale tentoraz ho máme zmapované aj s detailmi, ktoré sme si nevšimli, ani keď sme stáli priamo v lokalite," uviedol riaditeľ AÚ Matej Ruttkay.
Vďaka lidaru sa vedcom podarilo odhaliť množstvo nových hradísk, identifikovať staré zaniknuté cesty či mohylové pohrebiská. Mnohé takto získané údaje a skeny povrchu Slovenska sa ešte stále spracovávajú. "Ťažíme z nich stále nové a nové informácie. Je to pre našu archeológiu nový trend. Ide o finančne i časovo mimoriadnu efektívnu metódu. Na hradisku v Bojnej strávili geodeti zameriavaním lokality celé týždne a aj tak nemajú zdokumentovaný celý kopec aj so zázemím. Vďaka lidaru však stačí jeden prelet a získame podrobný plán v trojrozmerných dátach, takže sa na lokalitu môžeme pozrieť z vrchu, ale aj z boku, dokážeme spraviť jej rez a odhaliť aj malé detaily, ktoré by sme si pri bežnom pohľade na mapu alebo v teréne nevšimli," dodal Ruttkay.
