NOVÁ VES NAD ŽITAVOU. Sedemdesiat rokov sú manželmi a stále sa ľúbia! Etela a Koloman Hamarovovci oslávili svoju platinovú svadbu. Takých, ako sú oni, už v dedine niet. Sú najstaršími obyvateľmi, Koloman má 93 rokov a jeho manželka dovŕši rovnaký vek vo februári.
To, že spolu vydržali tak dlho, pripisujú ľudia z ich okolia veselej povahe dvojice i vzájomnej úcte. A to, že sa dožili v relatívne dobrom zdraví takého vysokého veku, je zase výsledkom ich otvorenosti. U Hamarovcov to vždy žilo, tu sa stretávala celá ulica.
Starček so šarmom Francúza
Koloman je čiperný ešte aj vo svojom vysokom veku, strieľa jednu vtipnú hlášku za druhou. Poštár Kalmanko, ako ho pre jeho dlhoročné povolanie volala celá Nová Ves nad Žitavou, sa aj počuduje, prečo sa oňho s manželkou zaujímame. „Vtedy ste mali prísť, keď bola mladšia,“ zavtipkuje a rukou mávne smerom k žene.
Ľúbia sa aj po desiatkach rokov spoločného života. (zdroj: Tomáš Holúbek)Starý pán strávil časť svojho života v okolí Paríža. To výrazným spôsobom formovalo jeho osobnosť. Dodnes hovorí plynulo po francúzsky, keď za ním prišli návštevy z krajiny galského kohúta, tlmočníka nepotreboval.
Dlhé roky sníval o tom, že Paríž poukazuje svojej milej. Prianie sa splnilo a pár sa skutočne desiatky rokov po návrate Kolomana do vlasti vybral na výlet do Paríža. „On by pokojne aj teraz išiel, ak by mohol. Vlani to už aj mal vybavené, ale sme ho od toho odhovorili. Veď si predstavte, že 93-ročný človek si sadá do lietadla a cestuje, všeličo by sa mu mohlo stať,“ hovorí dcéra manželov Božena Martincová.
Pekné dievča a urastený športovec
Koloman sa do Etely zahľadel už počas základnej školy. „Aj ďalšie dievčatá tam boli, ale Etela bola iná, odmalička bola pekná. Mal som aj konkurenciu, ale nebál som sa, išiel som za ňou,“ spomína si. A čím ženu svojho srdca zaujal? „Bol som dobrý športovec, dobrý futbalista,“ povedal Koloman. A Etelu urastený mladík zaujal tiež. „Páčil sa mi – driečny bol, pekný,“ hovorí krehká žena.
Mladíka fascinovalo, že Etela sa nedala len tak opiť rožkom a rečami dvoriacich chalanov. „Ona bola ostrá, ani sa nedala božkať,“ smeje sa starý pán. Obaja svorne tvrdia, že sa mali radi, so svadbou preto nebol dôvod čakať. Vernosť si sľúbili v rímskokatolíckom kostole sv. Tomáša Becketa v Novej Vsi nad Žitavou v novembri 1945.
Ako ale mohli spolu vydržať sedem desaťročí? „Nebola to veľká námaha, stále sme sa mali radi. Sem-tam prišlo k hriechu, že sme sa pohádali, ale veď snáď nie je domácnosti, kde sa ľudia nehádajú,“ odvetí prosto Koloman. „Moji rodičia sa nevedeli hádať – ja keď sa pohádam, tak sa nerozprávam, ale oni sa pohádali a na nich to nikto nezbadal, lebo ďalej debatovali, akoby nič,“ spomína Božena, ktorú dvojica vychovala bez zvýšeného hlasu či trestov. „Nepoznám, čo je to bitka, asi som bola poslušné dieťa,“ dodá pani Martincová.
Manželia, ktorí oslávili platinovú svadbu, s dcérou Boženou. (zdroj: Tomáš Holúbek)Kolomana vyhlásili za mŕtveho
Život dvojice nebol najľahší, na nudu sa Hamarovci rozhodne sťažovať nemohli. Etela pracovala v liaharenskom podniku, Koloman robil štyridsať rokov poštového doručovateľa v Novej Vsi nad Žitavou, v dedine, ktorú pomáhal oslobodzovať. Tejto etape jeho života ale predchádzal pobyt vo Francúzsku.
Tam sa po prvý raz dostal už ako dvojročný. Mama pestovala vo Francúzsku zeleninu, otec sa tam živil ako šofér. Koloman pomáhal rodičom pri práci už ako trinásťročný.
V roku 1940 chcel vstúpiť do armády, ale keď Nemci napadli Paríž, odišiel domov. Tu v roku 1942 narukoval do armády. Absolvoval takmer ročný výcvik u radistov, v roku 1943 ho vyviezli na Krym. Po pol roku dezertoval a išiel k partizánom.
Osudným sa mu stal prechod cez Hron, Koloman sa v silnom prúde takmer utopil.
Život mu zachránila biela pláštenka ušitá z padáku, ktorá sa zachytila na konári. Ťažko raneného Kolomana vytiahli z rieky a uložili v gazdovskom dome. Tri dni bol v bezvedomí.
Jeho spolubojovníci sa nazdávali, že počas prechodu cez Hron sa utopil. Úrady ho preto vyhlásili za mŕtveho.
Svoj úmrtný list roztrhal, no na 'vyšších miestach' stále mali záznam o jeho smrti. S tým si partizán hlavu nelámal. „Nechodil som už pozerať, či som mŕtvy alebo nemŕtvy, to človeka akosi nebaví,“ zahlásil Koloman, ktorý sa po zotavení znovu vrátil k partizánom. Zúčastnil sa bojov o Banskú Štiavnicu, Kalnú nad Hronom, Čajkov, Uhliská, Rudno nad Hronom, Voznicu, Nevidzany a 27. marca 1945 oslobodzoval aj svoju rodnú obec, Novú Ves nad Žitavou.
Pracovitosť a optimizmus
O pol roka na to sa Koloman oženil. Pár si žil typickým vidieckym životom, roboty bolo stále dosť. „Voľna sme mali len veľmi málo – boli vinice, boli lúky, boli role. Starať sa bolo treba, to sa nedalo ako v meste, že voľno máme. A keď nebolo hospodárstvo a polia, bola tu služba, veď som bol poštárom,“ rozpráva Koloman Hamar.
Svoju dlhovekosť ale nepripisuje tomu, že ho predčasne pochovali. Za krásny vek vďačí podľa vlastných slov práci a aktívnemu životu. Dnes sa aj spolu s manželkou tešia zaslúženému oddychu na dôchodku. Radosť im robí dcéra, päť vnúčat a jedenásť pravnúčat – ktoré vychovávajú k tomu, k čomu sami celý život inklinovali: k pracovitosti a optimizmu.
