NITRA. Študoval prírodné vedy, povolaním je ekológ a momentálne sa venuje obchodu. Je tiež zrejme jedným z najstarších blogerov na Slovensku a v Čechách, začínal s denníkom Sme.
Dnes má Miroslav Bulejčík na konte svoju prvú knihu Chlapček, nedávno ju predstavil v Krajskej knižnici Karola Kmeťka. Emočne silne podfarbené príbehy napísal zhruba za mesiac a ďalších päť rokov ich trochu opravoval a vylepšoval. Rukopis ležal v šuplíku 15 rokov s tým, že raz ho určite vydá. Popudom k tomu správnemu okamihu bola jeho rodina.
Maličkosti s obrovskou silou
„Ten chlapček v názve knihy som, samozrejme, ja. Knižka je vlastne rozhovorom môjho detského a dospelého ja. Príbehy predstavuje trinásť „skladačiek“ - akýchsi okamihov, udalostí života. Dospelý človek by si povedal, že sú také bežné, všedné, obyčajné, ale dieťa si ich všíma, napríklad kameň, motýľ, voda, mravec, kniha, oheň... Sú to chvíľkové maličkosti s obrovskou silou, ktoré si človek pamätá po celý život, a keď potom prídu nejaké ťažké situácie, v mysli sa mu vynoria tieto príjemné veci a potešia ho, posilnia,“ konštatuje Miroslav Bulejčík.
Útla knižočka je určená najmä dospelým. Ženy z nej napríklad pochopia, ako muž vníma svet, jeho bláznivé detské ja. Veľa vecí môže čitateľ objaviť aj „medzi riadkami“. „Je dobré, keď si prečíta prvý príbeh, trochu o ňom popremýšľa a potom sa pustí do ďalšieho. Možno niečo podobné prežil aj on sám, hoci na to mohol mať iný názor, pohľad ako ja. Napríklad taký obyčajný kameň. Každý z nás možno má kameň svojho života, ktorý pre neho z rôznych dôvodov niečo znamená. Ja som náhodne objavil ten „svoj“, cez ktorý som si možno nejako vyfantazíroval pocit a s ním súvisiace obrazy z minulosti smerom do budúcnosti. Paradoxne, mnohé tie obrazy sa postupne ako keby zhmotňovali.“
Podľa autora si v knihe každý môže nájsť to, čo chce, potrebuje alebo ho v danom okamihu zaujíma. Objaví v nej možno aj tie „svoje“ maličkosti a okamihy života. „Na konci knižky je takzvaný certifikát šťastia. Ak si niekto knihu prečíta a nebude sa mu páčiť, nevadí. Môže ju predať alebo darovať niekomu inému.“
Za úspechom muža stojí vždy žena
O vydaní knihy Miroslav Bulejčík uvažoval celých 14 rokov, čo bol rukopis v šuplíku. Minulý rok ho vytiahol a s prekvapením pri čítaní textov „objavil“ svojho syna. „Takto ten „chlapček“ vyzeral, už keď som príbehy písal, a to som ešte ani netušil, že je to môj budúci syn – presne tá istá tvár, modré oči, brčkavé vlasy, aké má aj môj 1,5-ročný syn Mirko,“ pokračuje Bulejčík.
„Vtedy som si povedal: „Načo čakám? Knižku som vydal na vlastné náklady, dá sa zohnať len cez internet, v kníhkupectvách nie je. Myslím si, že som ňou možno mnohým ľuďom urobil radosť.“
Knihou chcel tiež poďakovať ženám svojho života – babke, mame, sestre, v prenesenom význame slova aj svojej dnešnej manželke so 4,5-ročnou dcérkou Emkou, ktoré v čase písania knihy, samozrejme, ešte nemal. „Vďaka nim všetkým som dnes tam, kde som, každá z nich mi dala veľmi veľa zo seba. Vždy som dal na popud žien. Žena je symbolom života, dáva mužovi energiu, tvorí budúcnosť v deťoch. Keď je chlap úspešný, niekde v pozadí vždy stojí žena, ktorá ho chápe, pomáha mu, podporuje ho.“
V symboloch
Kniha sa podľa autorových slov nečíta ľahko, treba si nad ňu sadnúť a zamyslieť sa. Texty sú symbolické až filozofické. V podobnom duchu sú ladené aj umelecky upravené fotografie, ktoré príbehy dopĺňajú.
„Pochádzajú z rôznych kútov sveta – zo Slovenska, Francúzska, Holandska aj Anglicka, ktoré som prešiel s fotoaparátom v ruke. Keď som si ich pri koncipovaní knihy prezeral, hneď som vedel, ktoré k akému príbehu priradím,“ pokračuje Bulejčík. „Mravca som odfotil pod Nitrianskym hradom, obrovského pavúka ako umelecký objekt vo Francúzsku, motýľa v Holandsku. K príbehu o láske som vybral snímku z Anglicka - mňa s mojou vtedajšou priateľkou, dnešnou manželkou, ako sa držíme za ruky.“
Miroslav Bulejčík so svojou knižkou Chlapček. (zdroj: (ČE))
