NITRA. Hneď pri vstupe do sály múzea vás zaujme pekný zrubový domček s jeho obyvateľmi. Spolu s ďalšími 3D exponátmi je súčasťou výstavy Život Slovanov pod Zoborom vo včasnom stredoveku, ktorá približuje bežný život našich predkov. Do konca marca ju môžete vidieť v Ponitrianskom múzeu.
Každodenný život
„Nápad urobiť takýto projekt prišiel od mojej mladšej kolegyne – muzeálnej pedagogičky Dominiky Juricovej. Keďže sme v priestore, kde Slovania žili a kde mali dôležité centrum, tak sme sa rozhodli pre túto tému,“ hovorí kurátorka archeologických zbierok múzea Jaroslava Ruttkayová.
Výstava podľa jej slov predstavuje Slovanov počas ich každodenného života, ich domácnosť, spôsob stravovania, odievania, ich zbrane, remeslá, náradie, šperky. Návštevníci sa zoznámia so spôsobom, akým mleli zrno na múku v žarnovoch, ako vyrábali keramiku na hrnčiarskom kruhu, ako spracúvali kože, tkali a podobne.
Dominantou výstavy, ktorá zahŕňa obdobie od príchodu starých Maďarov až po začiatok 11. storočia, je replika slovanského obydlia. „V mierke 1:2 ju postavili moji kolegovia. Mala by predstavovať polozemnicu, ale keďže my ju v múzeu nemôžeme budovať takú, aká bola v realite, je to vlastne nadzemnica. Táto naša je zrubovej konštrukcie, Slovania si však stavali aj obydlia so stenami vypletanými z prútia a omazané hlinou,“ uviedla Ruttkayová.
Jedlá, odev, šperky
Počas trvania výstavy sa návštevníci interaktívnym spôsobom oboznámia aj s kuchyňou našich predkov a ich typickými jedlami. Základným spôsobom obživy Slovanov bolo poľnohospodárstvo. „Jedli hlavne rôzne obilné kaše, placky, neskôr sa naučili piecť chlieb. Konzumovali aj mäso, lebo už chovali domáce zvieratá a tiež nejaké ulovili. Pri príprave jedál používali rôzne bylinky, ich typickým nápojom bola medovina,“ pokračuje Ruttkayová.
„Slovanský a včasnostredoveký odev a tiež typické remeslá ilustrujú oblečené figuríny mužov, žien a jedného dieťaťa. Je tu napríklad tkáčka, pradiarka, košikár a garbiar. Ženy nosili dlhú košeľu z hrubšieho plátna, previazanú opaskom či šnúrou, na to vrchný odev bez rukávov. Na hlave nemali nič alebo pokrývky hlavy upevnené čelenkou či tkanou šnúrou. Muži mal tuniku nad kolená, nohavice, onuce spevnené koženými remienkami a koženú obuv v tvare krpcov. Tie nosili aj ženy a deti.“
Keďže Slovania sa radi zdobili, veľkú časť výstavy tvoria šperky. Podľa Ruttkayovej existujú dve základné skupiny – honosný, tzv. veligrádsky šperk zo vzácnejších kovov ako zlato a striebro. Bol bohato zdobený, typický bol pre oblasť Podunajska a Moravu. Druhým je tzv. nitriansky šperk, charakteristický pre našu oblasť. Bol jednoduchší, odlievaný väčšinou z bronzu. „Máme tu vystavené napríklad náušnice z Lupky, ktoré sa našli na pohrebisku, rôzne náramky, prívesky, ozdoby na čelenky či do vlasoch, záušnice, koráliky a podobne.“
Najmä originály
Gro výstavy tvoria originály z Archeologického ústavu SAV v Nitre – najmä keramika, potom šperky, kováčske výrobky, zbrane, plakety z Bojnej, pár je replík, sú to hlavne šperky na figurínach. Zo zbraní sú zaujímavé originály sekier bradatice a širočiny. Jedna z replík je vyrobená podľa sekery z pohrebiska v Čakajovciach.
Súčasťou expozície sú celofarebné postery s fotkami, mapami a textami, ktoré pripravil AÚ SAV a dokumentujú jednotlivé archeologické výskumy v regióne Nitry. Postery, ktoré hovoria o vzniku a rozširovaní kresťanstva na našom území, poskytlo Historické múzeum SNM v Bratislave.




