NITRA. Desať rokov – do roku 2014 – bol interným dramaturgom Divadla Andreja Bagara. Dramaturgicky sa podieľal na predstaveniach Piargy, Všetko za národ, Portia Coughlanová, Koniec hry, Potkany či Veľký zošit. Dnes Daniel Majling pracuje na veľkých projektoch v SND v Bratislave. Zároveň píše a kreslí - jeho netradičným debutom, ktorý vyvolal veľmi pozitívne ohlasy, je komiks Rudo.
Animovaný film robil z pasie
„Komiksy som kreslil a písal už na ľudovej škole umenia, teda ešte skôr, ako som začal pracovať na dramatizáciách a hrách. Robil som to, samozrejme, len tak pre seba. Mal som nejakých 16 rokov a bol som gymnazistom v Tisovci, keď som vytvoril komiks Rudo. Boli v ňom postavy, ktoré sú aj v súčasnej knižnej podobe,“ hovorí Daniel Majling, ktorý bol hosťom cyklu besied 4-3-2-1... v Nitrianskej galérii.
„Bol to trochu žánrovo iný komiks, surreálnejší a dejovo oveľa jednoduchší. Bola tam základná situácia, čím statickejšia, tým lepšie, nebol to žiadny akčný komiks. Potom som asi desať rokov nekreslil, študoval som divadelnú dramaturgiu na VŠMU, písal som a uverejňoval poviedky v časopisoch. V podstate až niekedy v rokoch 2004-2005 som začal kresliť animovaný film Diera, trvalo mi to asi 3-4 roky. Robil som ho čisto z pasie, bol to pre mňa relax. Nemám televízor, a keď som sa už nevládal sústrediť na čítanie, písanie či vymýšľanie divadelných situácií, tak som si kreslil. To sa dá robiť takpovediac na pol plynu, hlava nemusí byť taká sústredená.“
Ako autor vraví, komiks ho však bavil viac ako animovaný film, kde človek musí nakresliť aj 50-tisíc obrázkov, aby rozpovedal jeden príbeh. Zdalo sa mu to príliš pracné, ako mrhanie času. Tak začal rozprávať príbehy cez 100–150 obrázkov komiksu. „Rudo mal na facebooku podtitul Rudo po 10 rokoch. Vrátil som sa k postavám pôvodného komiksu, ktorým som sa inšpiroval. Teraz sú však kreslené inak, iným štýlom, technikou, použil som iný druh rozprávania, žánrovo je to posunuté inam,“ vysvetľuje Majling.
Scenáre má, kresliť budú iní
Hlavným hrdinom čiernobieleho poviedkového komiksu je 30-ročný Rudo. Každá z poviedok má istú tému, ktorá je väčšinou nejako predznamenaná v jej názve. Jedna sa volá O skutočnej hodnote literatúry, iná O zmysle života, ďalšia Pravda o Ježišovi Kristovi. Všetky poviedky sú vymyslené, istým spôsobom hyperbolizované, ale majú v sebe autobiografické črty.
„Žánrovo je to komédia s čiernym humorom a iróniou. Rudo je outsider, žiadny akčný hrdina či mega úspešný človek. Podobne ako ja sa motá okolo divadla,“ pokračuje autor. „Poviedka O skutočnej hodnote literatúry je napríklad o tom, ako Rudo skrýva Salmana Rushdieho. Skrývali ho skutočne viacerí spisovatelia, ktorí bývali v odľahlejších končinách na vidieku. Všetci však majú Rushdieho plné zuby, nikto s ním nedokáže bývať dlhšie ako dva týždne, lebo je otravný. Keď sa Rudovi kamaráti dozvedia, na akú sumu je vypísaná fatva na Rushdieho, povedia si, že je to celkom výnosný kšeft. Napriek Rudovej snahe ho nakoniec aj zabijú, a keď prídu ľudia od ajatolláha Chomejního, zistia, že to nie je pravý Salman Rushdie, ale „čínsky fejk“, dvojník.“
Majling má už hotové tri scenáre k novým komiksom, oslovil preto viacerých výtvarníkov, ktorí majú niečo spoločné s týmto žánrom. „Každý scenár má okolo 50 strán na papieri, s obrázkami to môže byť nejakých 150 strán komiksu, dohromady je to teda okolo 500 strán. To je pre mňa robota na 5-6 rokov. Predpokladám, že keby som to robil, napadnú mi ďalšie príbehy, ktoré by som chcel robiť, preto by som bol oveľa radšej, keby sa do kreslenia pustil niekto, kto to vie urobiť šikovnejšie a lepšie ako ja. Vo svete to nie je nič nezvyčajné, keď niekto iný komiks píše a ďalší človek ho ilustruje,“ dodal Majling.
