NITRA. Štyri výborné nitrianske herečky excelovali v komédii Dámska šatňa. Eva Pavlíková, Lenka Barilíková, Alena Pajtinková a Jana Kovalčíková sú hlavnými protagonistkami úsmevnej hry z prostredia divadelnej šatne, ktorú v premiére uviedlo Divadla Andreja Bagara v rámci svojho off programu.
Nesmierne vtipná hra sa iste stane jedným z najnavštevovanejších komediálnych titulov repertoáru DAB. Humorné repliky a vtipné „hlášky“ priamo zo života sa na diváka valia ako gejzír. K tomu skvelé herecké výkony, zaujímavé prevleky a tri úžasné pesničky, v ktorých sa herečky predviedli ako perfektné speváčky a šoumenky. Keď budete odchádzať z predstavenia, poviete si „nemá chybu“.
Šatňa ako magický priestor
Komédiu napísal naslovovzatý znalec divadelného sveta – český herec, dramatik, režisér a spisovateľ Arnošt Goldflam. Scénu a kostýmy robila Eva Kleinová, hru režíroval Michal Spišák.
Scénou predstavenia je – ako inak - dámska šatňa s jej hlavnými atribútmi: stolíkmi so zrkadlom, stoličkami, skrinkou, vešiakom, kostýmami, líčidlami a inými rekvizitami.
Komédia odkrýva osudy štyroch herečiek, ktorým sa divadlo stalo ich druhým domovom a obetovali mu časť svojich životov. V dámskej divadelnej šatni sa stretávajú počas skúšok aj predstavení. Je to taká prestupná stanica. Prichádzajú sem, odkladajú svoju civilnú identitu, premieňajú sa na dramatické postavy a odchádzajú na javisko, kde sa stretávajú s divákmi. Potom sa vracajú späť, akoby sa vracali z divadelnej ilúzie naspäť do reálneho života, ktorý nie je vždy ružový, ba práve naopak. Šatňa je magický priestor, kde sa prelínajú ich súkromné životy. Rozprávajú si tu o svojich láskach, rodinách, sklamaniach, radostiach i starostiach, ale aj o frustrácii zo zostarnutia či strate ilúzií. Sú sarkastické, uštipačné, vedia do seba riadne „rypnúť“, ale sa aj navzájom humorne doberať. Pred odchodom na javisko sa vždy spoločne povzbudia a vyhecujú „ručno-slovným“ rituálom „Steš-nesteš, mosíš!“
Hru upravili na domáce pomery
Ako skonštatoval režisér Michal Spišák, veľká skupina herečiek a v prenesenom význame slova aj hercov sa v tejto hre môže nájsť. „Autor hru zhruba pred 15 rokmi napísal na české pomery pre jedno konkrétne divadlo a my sme sa dohodli, že si hru upravíme na naše pomery. Postavy sme premenovali – herečky sa volajú tak ako v skutočnosti, pochádzajú zo svojich rodných miest, inscenácia sa odohráva v tomto divadle, v našom meste. Dievčatá do hry vnášali aj svoje vlastné postrehy. Nie je to len kvôli autenticite, myslím si, že je to takto oveľa živšie,“ vysvetľuje Michal Spišák.
„Treba však zdôrazniť, že herečky nehrajú samy seba, hrajú napísané postavy, nie svoje vlastné životné osudy. Ale v niečom sa táto hra dotýka každej jednej z týchto štyroch žien, ktoré hrajú divadlo a prežijú v ňom kus svojho života. Hru sme poňali ako poctu herečkám, ktoré zostali v tomto divadle, ako poctu vernosti jednému divadlu a jednému životu.“
Spomínajú na kolegyne
Podľa Spišáka mnohé herečky nitrianskym divadlom len tak prešli a odišli neskôr do iných divadiel, ale veľká skupina v ňom prežila celý svoj profesionálny života. „Mnohé sú tu stále, niektoré však už nie sú medzi nami, napríklad Božka Slabejová či Adelka Gáborová. Často si na ne spomíname. Evka Pavlíková rozpráva zážitky s nimi a my ich radi počúvame. Ja si to tiež pamätám ešte z detstva, tak trochu som v tomto divadle vyrástol,“ poznamenal režisér.
Inscenácia podľa jeho slov pritiahne divákov, ktorí majú radi divadlo a chcú trošku vidieť za kulisy, spoznať ilúziu divadelnej šatne ako medzistanicu medzi reálnym a javiskovým životom postáv. „Je to komédia s láskavým humorom a zaujímavými, autentickými hereckými výkonmi. Dievčatá sú jednoducho skvelé,“ konštatuje Spišák. „Nemyslím si, že komédia osloví len ženskú časť publika, nerieši špecificky ženskú tému. Prostredie divadla je totiž univerzálne. Verím, že rovnako ženy aj muži sa budú so záujmom pozerať na to, ako to v divadle chodí a aký je jeho svet zložitý.“

