NITRA. Dvojmetrový poľský diagonálny hráč je najproduktívnejším Nitranom v individuálnom bodovaní. Keď dostane dobrú nahrávku, smečuje z výšky jedného metra nad sieťou a súperi nemajú veľkú šancu jeho útok zblokovať. S Lukaszom Szarekom sme sa zhovárali na rôzne témy.
Aké ste mali očakávania pred príchodom na Slovensko?
- Od kamarátov, ktorí tu hrali predtým, som vedel, že to síce nie je jedna z najlepších líg v Európe, ale zo skúseností, ktoré som stihol nadobudnúť počas doterajšieho priebehu sezóny, môžem povedať, že sú v nej možno len dva slabšie tímy. Proti ostatným musíme byť po celý čas koncentrovaní. O Nitre som sa pred mojím príchodom rozprával s Markom Kardošom, ktorý mi opísal klub a ciele v tejto sezóne. S mojimi výkonmi som spokojný, sme zatiaľ na druhom mieste v tabuľke.
S Markom Kardošom sa poznáte z poľskej ligy. Pritiahol vás pod Zobor práve vysokými ambíciami?
- Nebol mojím trénerom, ale hrali sme proti sebe množstvo stretnutí. Pochopiteľne, prilákali ma aj vysoké ciele klubu. Špeciálne však práve možnosť pracovať s Kardošom. Počul som o ňom veľa dobrého. Nie je náhodou, že bol viac rokov trénerom v jednej z najlepších líg na svete. Naším spoločným cieľom bolo dať dokopy konkurencieschopné mužstvo, ktoré bude mixom mladých talentov a skúsenejších hráčov. Myslím, že sme dokázali, že môžeme poraziť hocikoho. Z toho pohľadu je jasné, že chceme získať medailu, ale vieme, že môžeme siahať aj na zlato.
Ste vysoký, ale máte aj veľký výskok. Máte to vrodené, alebo je to výsledkom tréningu?
- Ťažko povedať, moji rodičia nikdy nehrali žiadny šport, v ktorom sa skáče. Myslím teda, že je to vďaka tréningu, môj dosah je 265 cm a naposledy, keď mi merali výskok, bolo to 350 cm. Som na to hrdý!
Ako dlho sa venujete volejbalu?
- Nie dlho, iba od 15 rokov. Dovtedy som hral futbal.

Ako vyznie porovnanie poľskej ligy so slovenskou?
- V Poľsku je volejbal populárny rovnako ako futbal. Ľudia sa naň radi pozerajú, čo láka sponzorov a veľké mená a haly sú plné takmer každý zápas. Hlavným dôvodom sú asi úspechy národného mančaftu, no nebolo to tak vždy - je to dlhší proces. Volejbalová federácia pomáha klubom a tie sa za to starajú o národný tím, výsledkom sú spomínané úspechy. Slovensko má potenciál zlepšovať sa, ale, ako som povedal, je to dlhý proces.
V Nitre je najpopulárnejším športom ľadový hokej. Boli ste sa už pozrieť na zápas?
- Jasné, že som bol! Videl som niekoľko zápasov naživo a môžem povedať, že atmosféra je úžasná, približne ako v Poľsku na volejbale, cha-cha. Nikdy som nebol veľkým fanúšikom hokeja, ale keď to vidíte naživo, uvedomíte si snahu a schopnosti, ktoré títo chlapci majú. Určite sa ešte na nejaké zápasy pôjdem pozrieť, teším sa na ne.
Čo hovoríte na váš volejbalový mančaft? Ste dobrá partia?
- Som tu šťastný, klub mi poskytuje všetko, čo potrebujem a môžem sa naplno sústrediť na volejbal. Nálada v tíme je veľmi dobrá. Pri šestnástich ľuďoch nie je jednoduché vychádzať s každým, ale vytvorili sme dobrú partiu. Držíme spolu aj mimo palubovky, čo je veľmi dôležité počas dlhej sezóny. Najväčšími zabávačmi sú podľa mňa určite Martin Hláčik a Filip Zápala.
Čo robíte vo voľnom čase? Ako relaxujete?
- Závisí to od toho, aký som unavený. Ak veľmi, oddychujem doma, pozerám filmy, čítam knihy, počúvam hudbu alebo skypujem s kamarátmi a rodinou. Nitra je pekné mesto, vo voľnom čase zvyknem chodiť so spoluhráčmi na kávu.
Ste slobodný? Čo hovoríte na slovenské dievčatá?
- Som tu s priateľkou Ingou. Predtým, ako som prišiel na Slovensko, som počul nejaké chýry. Teraz to už viem potvrdiť, slovenské devy sú krásne.
Ochutnali ste už slovenské jedlá?
- Áno, ochutnal a sú dobré. Mojim obľúbeným jedlom sú halušky.
Chceli by ste niečo odkázať fanúšikom? Prečo by vás mali prísť podporiť?
- Zo začiatku nebolo na našich zápasoch veľa divákov. S úspechmi však prichádza aj väčší záujem. Každým týždňom ich vidím na našich zápasoch viac a viac, čo je veľmi dobré, pretože potrebujeme podporu. Môj odkaz? Fandite nám a my vás nesklameme. Keď aj prehráme, dávame do každého zápasu srdce a dušu. Potrebujeme vás!