NITRA. Spolu šesťsto ľudí tvorilo živú reťaz podporujúcu štrajk učiteľov - ruka v ruke prešli námestím a pešou zónou v Nitre. Sprevádzal ich zvuk píšťaliek, rapkáčov, zvončekov a skandovanie hesla Ja som učiteľ a som na to hrdý. Na záver akcie sa stovky protestujúcich opäť zhromaždili na námestí, kde si spoločne zaspievali študentskú hymnu Gaudeamus igitur.
Sú odhodlaní vydržať
Nitra bola jedným z 15 slovenských miest, kde v pondelok, v deň polročných školských prázdnin, ľudskou reťazou vyjadrili solidaritu už týždeň protestujúcim pedagógom. Prišli nielen učitelia, ale aj rodičia, študenti, žiaci, priatelia, známi a ďalší sympatizanti. Do Nitry kvôli akcii, ktorú pripravila Iniciatíva slovenských učiteľov (ISU), cestovali aj ľudia z Levíc, Nových Zámkov, Topoľčian, Šale a ďalších miest a obcí kraja.
Na pódiu pred DAB s podpornými stanoviskami vystúpili členovia štrajkového výboru ISU Richard Gurbicz, učiteľ angličtiny na Gymnáziu sv. Cyrila a Metoda v Nitre, Ľudovít Sebelédi, učiteľ na levickom gymnáziu, Štefan Šimonov z INU a pedagóg na SOŠ gastronómie a cestovného ruchu v Nitre. Priestor dostal aj zástupca rodičov – početnému davu sa prihovorila Jana Šilerová.
„Dnešné podujatie má za cieľ vyjadriť súdržnosť a jednotu so štrajkujúcimi učiteľmi, že vydržíme spolu. Dôležité je, že živé reťaze dnes v slovenských mestách netvoria len pedagógovia, ale aj rodičia detí, priatelia, známi, študenti,“ povedal Štefan Šimonov z Iniciatívy nitrianskych učiteľov (INU), ktorá akciu v Nitre koordinovala.
„Tento týždeň je viac zameraný na demonštrácie v uliciach vo veľkých mestách. Študentská iniciatíva v Bratislave zajtra organizuje stretnutie pre učiteľov a rodičov, v stredu je veľká demonštrácia v Ružomberku. Ako to celé dopadne? My stále rátame s tým, že na rade je pán premiér, čakáme, ako vláda zareaguje. Zajtra je rokovanie ISU s ministrom školstva, tak uvidíme. V nás je stále odhodlanie vydržať. Prekonali sme stigmu, že štrajk má trvať tri dni. Keď chodíme na stretnutia, je krásne sledovať, ako sa učitelia slobodne rozhodli. Síce im je ľúto, že sa to dotýka rodičov, študentov a žiakov, ale s podporou rodičov to zvládame.“
Šimonov dodal, že je hrdý na to, že učitelia vedia slobodne povedať svoj názor, že sa neboja a vedia ukázať, ako vyzerá občianska iniciatíva. Že šomranie a nespokojnosť nezostali v kabinetoch a zborovniach. „Toto si nikdy nenechajme zobrať – ten pocit slobody ,aký sme zažili minulý týždeň a aký zažívame aj teraz. Už toto je naše víťazstvo, že sme nahlas povedali svoj názor.“
Prehliadaní a neviditeľní
Richard Gurbicz davu predstavil svoj sen, v ktorom školník okolo piatej vyháňa žiakov zo školy, lebo sa im nechce domov, tak sa v nej cítia dobre. „Tento sen zostane zatiaľ len utópiou. Som iba učiteľ, ale chcem urobiť všetko pre to, aby sa tento môj sen stal realitou. A keď to raz príde, povolanie učiteľa sa už nebude vyslovovať v spojení so slovom hanba, ale so slovom hrdosť,“ povedal Gurbicz, na čo dav reagoval nadšeným pískaním a krikom.
„Vieme všetci, pre čo sme sa tu dnes stretli. Vieme, v akom stave je naše školstvo a nám, čo sme tu, nie je ľahostajné, ako to pôjde ďalej. Dnešnou živou reťazou dávame najavo tým, ktorí sú za to zodpovední, že s niečím nie sme spokojní a chceme, aby sa situácia zmenila.“
Gurbicz stojac pred divadlom využil motto sezóny na plagáte DAB „Vidíme ťa. Vidíš aj ty nás?“ a učiteľov prirovnal k prehliadaným, neviditeľným, o ktorých si myslia, že jediné, o čo im ide, je, aby boli zazobaní pracháči. „Ale naše platy sú len jednou z požiadaviek z toho, o čo nám tu ide.“
Na záver poďakoval nielen prítomným učiteľom, ale aj rodičom, študentom či žiakom, ktorí prišli, pretože si uvedomujú, že je to aj ich budúcnosť.
Radšej by učili
Levický pedagóg Ľudovít Sebelédi, ktorý začal učiť pred viac ako štvrťstoročím, mal o učiteľstve úplne iné predstavy. Možno naivne si myslel, že bude len učiť. A učil, ako najlepšie vedel. „Frflajúc v kabinete som sa boril s byrokratickými hlúposťami, prikyvoval a robil. Keď nebolo na papier, dodali rodičia, alebo aj ja. Dnes stále pracujem na vlastnom počítači, veď nie je. A ozaj, prečo vlastne nie je?,“ prihovoril sa davu.
„Dnes som už trochu starší a vidím to úplne inak. Pýtam sa verejne a nahlas, my sa pýtame, prečo do školstva vláda investuje tak málo? Priemer krajín OECD je 6 percent, my sme v poslednej trojke z 32 krajín OECD. Prečo je učiteľ zaplatený tak, že musí mať aj druhú prácu, aby uživil rodinu? Prečo je v školstve tak málo mužov, že deti nás oslovujú „pani učiteľka“? Prečo sme byrokraciou zahrnutí tak, že sa objektívne nemôžeme venovať len a len deťom? Prečo tu musíme stáť, namiesto toho, aby sme robili to, čo nás napĺňa? Radšej by sme učili!“
Je čas učiteľov podporiť
Podporu štrajkujúcim vyjadrila aj Jana Šilerová z Iniciatívy nitrianskych rodičov. Ako povedala, výchova a vzdelanie detí je prioritou. „Bez dobrých, kvalitných a spokojných učiteľov to nepôjde. Vzali na seba všetku zodpovednosť, vedia, koľko zameškaného učiva budú musieť zvládnuť. Plnia však povinnosť vyplývajú z ich učiteľského poslania, verní prísahe Jána Ámosa Komenského,“ hovorí Šilerová.
„Snažia sa o čo najlepšie školské podmienky, aby mohli zo svojich žiakov vychovať vzdelaných, čestných a slobodných ľudí. Robia to, čo od nich my rodičia očakávame a požadujeme. Je teraz najvyšší čas oceniť úsilie pedagógov a aktívne ho podporiť.“
Stovkám ľudí na námestí v Nitre sa prihovoril aj Štefan Šimonov z Iniciatívy nitrianskych učiteľov. (zdroj: (ČE))
Živá reťaz (zdroj: (ČE))
