Utorok, 25. február, 2020 | Meniny má Frederik(a)

V Grónsku ich prekvapil veľmi čistý vzduch, ale aj veľa dotieravých komárov

Chodila často plávať – do krytých plavární aj pod holým nebom s termálnou vodou. Páčilo sa jej, že priamo z bazéna sa dal sledovať filmový festival.

Na severe pozorovali aj plávajúce veľryby.Na severe pozorovali aj plávajúce veľryby.(Zdroj: Juraj Smieška)

NITRA. Najmä nádherné prírodné scenérie trochu drsnej severskej krásy približuje výstava fotografií súrodencov Smieškovcov z Velčíc. Edita a Juraj ich vytvorili počas pobytu na Islande a Grónsku. Ich obrazové spomienky pod názvom Kontrasty si môžete v Krajskom osvetovom stredisku pozrieť do 10. februára.

Na ostrov sa vrátila

Sympatická slečna je doktorandkou na katedre matematiky UKF v Nitre a zároveň učí na Súkromnej strednej umeleckej škole. Ako súvisí jej profesionálny záujem o matematiku s fotografiou? „Moja dizertačná práca je zameraná na prepojenie matematiky a výtvarného umenia. Ten súvis je veľmi tesný, študovala som učiteľstvo týchto dvoch predmetov. Veľa matematických pravidiel sa nachádza práve vo výtvarných dielach a fotografia je jedným z prostriedkov výtvarného umenia,“ vysvetľuje Edita Smiešková.

Článok pokračuje pod video reklamou

Ešte v roku 2012 absolvovala 5-mesačný študijný pobyt na Islande. Hlboké dojmy, ktoré v nej zanechal, si oživila o dva roky neskôr, kedy sa sem s bratom Jurajom vybrala na dvojtýždňovú dovolenku. Päť dní z nej strávili v Grónsku.

„Island pre mňa zostáva nezabudnuteľný, preto som sa do tejto ostrovnej krajiny vrátila. Na začiatku študijného pobytu som bola na mesačnom jazykovom kurze v odľahlej časti ostrova – v meste Isafjordur v západných fjordoch. Bola tu neobyčajne krásna, pokojná príroda, lákalo ma to sem opäť,“ vysvetľuje Edita. „Počas študijného pobytu som sa chcela ísť pozrieť aj do Grónska, ale blížila sa polárna noc, takže mi to vtedy nevyšlo. Najväčší ostrov sveta som navštívila v roku 2014 s bratom.“

Ochutnala tradičné jedlo z veľryby

Mesačný jazykový kurz islandčiny dal Edite len nevyhnuté základy. „Je to reč slovenčine veľmi vzdialená a ťažká na výslovnosť. Mnohé rozdiely vo výslovnosti som ja ako cudzinka ani necítila.“

Po jazykovom kurze posledný augustový týždeň jej začala škola na Islandskej univerzite v hlavnom meste Reykjavíku. Doktorandka tu študovala v podstate to isté, čo v Nitre. Využila pritom angličtinu aj islandčinu. „Islanďania vedia dobre po anglicky. Ja som im, keď hovorili po islandsky, rozumela, ale nevedela som už tak dobre odpovedať v ich rodnom jazyku, tak som použila angličtinu. Aj oni potom často prešli na angličtinu, boli veľmi milí a ústretoví.“

Okrem prírodných krás či architektonických zaujímavostí Editu na Islande fascinovalo množstvo rôznych na umenie zameraných akcií, ktorými si Islanďania pripomínajú svoju kultúru a tradície. „Veľmi často som chodila na koncerty s domácou inštrumentálnou hudbou. Formou filmov aj divadelných predstavení som sa zoznámila s ich ságami o osídlení Islandu, je to niečo podobné, ako naše povesti,“ pokračuje Edita.  

„Často som chodila aj plávať. Majú veľmi veľa bazénov a plavární – krytých aj pod holým nebom s termálnou vodou. Človek si mohol vybrať, v ako teplej vode si chce zaplávať – v 38°C, v 40°C, v 42°C a podobne. Dokonca sa priamo z bazéna dal sledovať festival filmu, čo bolo veľmi originálne a príjemné.“

Počas študijného pobytu si Edita na Islande varila sama. Do reštaurácie išla len občas, lebo je to vraj drahá záležitosť. „Islandskou špecialitou je jedlo z veľryby, ale tradičné sú aj jedlá z ovčieho, konského mäsa a mäsa vtáka, ktorého anglický názov je puffin. Ochutnala som steak z veľryby minke, chutil veľmi dobre,“ spomína Edita. „Na vernisáži som vyskúšala aj ďalšie ich tradičné jedlo – slanú tortu vrstvenú ako keby z amerických palaciniek s rôznou zeleninou a majonézou.“

Gróňania so sieťkami na hlave

Editin brat Juraj študoval učiteľstvo geografie a biológie, v rámci školských terénnych cvičení navštívil mnoho krajín.  Cestovanie ho začalo baviť, zaobstaral si dobrý fotoaparát a s veľkou vášňou sa pustil do fotenia - z profesionálneho aj osobného záujmu. Preto bol veľmi rád, keď mohol svoju sestru sprevádzať na dvojtýždňovej dovolenke po Islande a Grónsku.

Z Reykjavíku sa vybrali do Isafjorduru, navštívili aj druhé najväčšie islandské mesto Akureyri a potom na vydali na severovýchod do mesta Húsavík. Tu obdivovali úžasný vodopád s najväčším prietokom vody, v ktorého okolí sa natáčal americký film.

Po návrate do hlavného mesta Islandu ich už čakala cesta do Grónska. Keď s malým lietadlom pristáli, prekvapil ich veľmi čistý, svieži vzduch. Napriek chladu tu však bolo veľmi veľa dotieravých komárov. Pchali sa do úst, nosa, očí, uší. Gróňania nosili proti nim na hlave sieťky, repeletny vraj neúčinkovali. „Prišli sme do hlavného mesta Nuuk a pritom sme mali pocit, že sme niekde na vidieku. Mali tam však všetko, čo potrebovali. V Nuuk je prístav, a keď sa ľudia potrebujú dostať do iného sídla, plavia sa loďkami, autami po ostrove necestujú,“ poznamenal Juraj.

Úžasná aurora borealis

V Grónsku boli počas polárneho dňa - nad ostrovom sa klenula krásne jasnomodrá obloha. „Stále tu bolo svetlo, ale mne to vyhovovalo, cítila som sa plná energie. Na Islande to nebolo také výrazné, okolo 23. h bolo už také väčšie šero. Keď sme tam boli počas polárnej noci, zhruba o 12. h začalo svitať a okolo 15.30 už bola tma, vtedy som bola strašne unavená,“ porovnáva Edita.

„Výhodou však bolo, že sa počas polárnej noci dala dobre vidieť polárna žiara. Išli sme na výlet asi hodinu cesty od Reykjavíku a ešte ďalšiu hodinu pešo do vnútrozemia k prameňu rieky a odtiaľ sme ju pozorovali. Bol to úžasný zážitok - keď je nad vami, máte pocit, že je to niečo ako spustená drapéria, ktorá sa pohybom mení a prelína. Na fotkách býva polárna žiara väčšinou farebne výraznejšia, v skutočnosti je menej intenzívna. Nie je ju vidieť každý deň, existuje také niečo ako predpoveď pre výskyt aurory borealis, ale nie vždy sa vydarí. Ľudia ju už videli nielen počas polárnej noci, ale veľmi jemnučkú aj počas polárneho dňa.“  

Vždy ochotní pomôcť

Na Islanďanov Edita nedá dopustiť. Sú podľa nej veľmi milí, usmievaví a priateľskí. „Pocítila som to hneď v prvých dňoch, keď som ešte nebola zorientovaná a nevedela, čo kde je a kam mám ísť. Vždy sú ochotní poradiť a pomôcť. Mala som z nich pocit, že sa nikam neponáhľajú. Ale na druhej strane sú zas workoholici, veľmi veľa pracujú,“ spomína doktorandka. „S Gróňanmi som nemala možnosť nadviazať užšie priateľské vzťahy, ale aj oni boli milí, možno trošku viac flegmatickí, ako by bolo dobré, ale nemali sme žiadnu zlú skúsenosť.“ 

 

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Do programu Mením Moje Mesto prišli takmer tri desiatky projektov

Do grantového programu prihlásili žiadatelia 29 projektov v hodnote viac ako 100-tisíc eur.

Nitriansky hrad

Kraj investuje do ciest sedem miliónov eur

Rekonštrukciou by mali prejsť aj dva mosty.

Ilustračné foto.

Krutá pravda o ViOne

Sereďou obarené Zlaté Moravce v lige nevyhrali štyri mesiace.

Pred najnižšou návštevou v Zlatých Moravciach (982 divákov) bola Sereď neraz o krok vpred, ako Filip Duranski (pri lopte) pred Markom Kelemenom (45).

Sen sa stáva skutočnosťou

Vojto Barborík opäť dokázal, že patrí medzi najlepších zápasníkov u nás. Po výhre nad nepríjemným Brazílčanom sme sa porozprávali o jeho skvelo nakopnutej kariére.

Vojto Barborík má skvelú bilanciu 12  výhier a len 1 porážka.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

AKTUALIZOVANÉ 12:34

Výsledky sú negatívne, žena v nemocnici v Trnave nemá koronavírus

Žena sa vrátila z Talianska.

Parkovaniu pri rieke Nitra je koniec, budú tam byty

Majiteľ pozemku nevylúčil, že ak mu mesto ponúkne ekvivalentný pozemok, bude rokovať.

AKTUALIZOVANÉ o 15. h

Vietor sfúkol strechu v centre Nitry, poškodila dve autá

Plech visí až na zem. Pod ním je priechod pre chodcov.

Na námestiach v centre Martina sa zišli dva rôzne svety

V Martine bolo v piatok poobede poriadne rušno.

Už ste čítali?

Voľby 2020