mi vstúpiť aj v budúcich rokoch. Ich záhradky totiž ležia na pozemku, ktorý chcú v rámci reštitúcie získať späť ich pôvodní majitelia. „V tomto prípade by to bola veľká nespravodlivosť. Keď sme v roku 1982 začali záhradky upravovať do dnešnej podoby, medzi rôznymi kríkmi, starými stromami a obrovskou zelinou sme sa doslova hľadali. Pôvodní majitelia o pôdu neprejavovali najmenší záujem. Išlo o takzvanú ľadom ležiacu pôdu. Neobrábalo ju ani družstvo, lebo nebola vhodná na pohyb poľnohospodárskych mechanizmov,“ hovoria svorne záhradkári, ktorých tu je celkovo šestnásť. Všetko vtedy vyčistili, upravili a vysadili. Pred piatimi rokmi sa podľa nich stali právoplatnymi vlastníkmi pozemkov, nakoľko prostredníctvom Okresného úradu v Nitre za pôdu riadne zaplatili Slovenskému poľnohospodárskemu fondu. Všetko podľa úradne zhotovených geometrických plá-
nov, s presnými výmerami. Pôvodní majitelia dostali náhradnú pôdu, takže všetko by malo byť v poriadku. Zdá sa však, že nie je. „Teraz nás žiadajú, aby sme záhradky uviedli do pôvodného stavu a vrátili im ich späť. Taký prales, aký sme tu pôvodne našli, však vysadiť určite nedokážeme,“ argumentujú záhradkári. Myslia si, že pôvodní vlastníci chcú pôdu rozpredať, lebo sa nachádza na výhodnejšie položenom mieste, ako tá, ktorú dostali ako náhradu od štátu. „Robiť na nej určite nebudú. Vidíme to za našimi plotmi, kde sa nachádza časť ich pôvodných pozemkov. Rastie tam všetko možné,“ dodávajú pobúrene záhradkári. Bola by to voči nim vraj tá najnehoráznejšia nespravodlivosť.
