NITRA. Slovenská poľnohospodárska univerzita hľadala nájomcu fitbaru, ktorý sa nachádza v internáte Mladosť, len zopár dní. Súťaž vyhlásila 18. januára a už 22. januára mali záujemcovia predložiť cenové ponuky. Priniesť ich mali osobne, dostali na to tri hodiny.
Víťazom súťaže sa stala nevesta kvestorky a budúcej dekanky Oľgy Roháčikovej.
Fitbar získala do prenájmu na ďalších päť rokov, do 1. marca 2021. Prevádzkuje ho už od roku 2011. Keď po prvý raz podpisovala zmluvu, v príbuzenskom pomere ešte neboli.
Fitbar sa nachádza v budove internátu Mladosť. (zdroj: jk)Rodinné pomery neskúmali
Zdroj, ktorý nás upozornil na súťaž, považuje podmienky za netransparentné. Podľa vyjadrení, ktoré sme dostali z univerzity, je všetko v poriadku a v súťaži sa podarilo zabezpečiť najvhodnejšiu ponuku na nájom.
Z troch prihlásených uchádzačov ponúkla najvyššie ročné nájomné Zuzana Roháčiková, a to 5 640 eur. Druhý záujemca dal ponuku na 5 555 eur a tretí na 4 990 eur.
„Univerzita neskúmala rodinné pomery a väzby uchádzačov a ich štatutárnych orgánov ku svojim zamestnancom. Ing. Zuzana Roháčiková je nevestou kvestorky. V danom prípade však nejde o konflikt záujmov,“ píše sa v stanovisku SPU.
Informácie na web vložila kvestorka
Univerzita argumentuje, že súťaž bola vyhlásená na internetovom portáli avizo.sk, a teda bola dostupná širokej verejnosti „a nebol obmedzený okruh záujemcov, ktorí mohli predložiť ponuku“.
Informácie o súťaži vložila na web SPU práve kvestorka. Podľa univerzity však vykonala len administratívny úkon „ako jedna z dvoch osôb, ktoré majú oprávnenie zverejňovať obchodné verejné súťaže a vkladať potrebné materiály na stránku univerzity“.
Ďalším argumentom SPU je, že kvestorka nebola členkou komisie na vyhodnotenie ponúk. Komisii predsedala vedúca útvaru správy majetku. Ponuky otvorili o 11.35 h, teda bezprostredne po uplynutí lehoty na ich predkladanie.
Na univerzite je to obvyklé
Súťaž bola zverejnená na komerčnom internetovom portáli a na webe SPU 18. januára. V pokynoch sa písalo, že ponuku treba priniesť 22. januára osobne medzi 8.30 a 11.30 hodinou na útvar právny a verejného obstarávania.
V prípade rovnosti ponúk malo byť rozhodujúce, kto prišiel skôr.
Súčasťou ponuky mal byť aj doklad osvedčujúci oprávnenie na prevádzkovanie pohostinských zariadení nie starší ako tri mesiace, doklad o úhrade zábezpeky tisíc eur a návrh nájomnej zmluvy.
Na univerzite sme sa pýtali, prečo mali záujemcovia o prenájom taký krátky termín, chceli sme vedieť, či je to obvyklé. Otázky sme zaslali rektorovi Petrovi Bielikovi a kvestorke Oľge Roháčikovej.
„Áno, je to obvyklé, išlo o pracovný týždeň. Vypracovanie ponuky bolo časovo nenáročné,“ reagovala hovorkyňa SPU Renáta Chosraviová.
Za obvyklú označila aj podmienku, podľa ktorej mali uchádzači priniesť ponuku osobne: „Univerzita by samozrejme neodmietla ani ponuku predloženú v stanovenej lehote poštou alebo kuriérom. Takýmto postupom sa univerzita chcela vyhnúť situácii, že pošta alebo kuriér doručí ponuku po stanovenej lehote, ako sa už v minulosti stalo.“
Zbytočná obhliadka?
Na univerzite je zrejme tiež obvyklé prenajímať priestory bez toho, aby si ich mohli záujemcovia vopred pozrieť.
„Keďže ide o prenajaté a prevádzkované zariadenia, prístupné komukoľvek, teda aj záujemcom, nebolo potrebné, aby univerzita organizovala osobitnú obhliadku. Univerzita sledovala cieľ, aby záujemcovia pred podaním ponuky získali informácie o návštevnosti zariadenia,“ zdôvodnila Chosraviová.
Okrem samotného baru, ktorý je verejne prístupný, je však súčasťou priestorov napríklad aj sklad a kancelária. A tam sa bežne cudzí človek nedostane.
Šípoš: Štyri dni nemôžu stačiť
S podmienkami súťaže sa oboznámila aj Transparency International Slovensko.
„Naznačujú, že univerzita nemá záujem o čo najvýhodnejšiu ponuku. Štyri dni nemôžu byť dostatočný čas, aby si uchádzači našli ponuku, zvážili výhodnosť, spravili si biznis plán a podali ponuku,“ konštatoval riaditeľ TIS Gabriel Šípoš.
Seriózne by podľa neho boli aspoň tri týždne. „Veď predsa už dávno museli vedieť, že končí zmluva súčasnému nájomcovi,” poznamenal.
Ideálne by podľa Šípoša bolo, keby SPU „iniciatívne oslovila všetkých prevádzkarov v meste, respektíve by zadala aj inzerát v miestnych novinách dostatočne dopredu“.
Skorší čas pri rovnosti ponúk považuje za smiešnu metódu: „Prečo radšej nepozvať oboch ešte raz a spýtať sa, kto pridá viac?“
