Umenie odísť patrí medzi tie najťažšie. Nie ľahko sa lúči s kamarátmi vo víre najlepšej zábavy, ešte ťažšie sa odchádza na vrchole kariéry. Stümpel skraja februára pleskol s dverami v rodnom meste, ikonický hokejista nechcel skončiť vo štvrtom útoku. Ani by sa mu to nepatrilo. Domov sa vrátil pred štyrmi rokmi, chcel získať titul pre najlepších fanúšikov, tento sen si už ale 43-ročný matador nesplní. Najlepší hokejista, akého kedy Nitra mala, sa vytratil zadným východom, potichu. Senzácia, ako ju podával bulvár aj niektoré portály, mala ešte kratšie trvanie ako krátke. Stümpel nebol určite najslabším článkom, a hoci aj strelil len dva góly v doterajšom priebehu sezóny, na hráča jeho rangu sú kladené predsa len iné kritériá ako na ostatných.
Umenie odísť je rovnako ťažké ako umenie rozhodnúť. Nie každý znesie ťarchu, keď treba jasne povedať áno alebo nie, s kým či bez koho... V Nitre kladie hlavu na pomyslený klát Antonín Stavjaňa. Zvonku by sa aj mohlo zdať, že gilotína je hrdzavá, ale nie je to tak, ani náhodou. Sekera v nej sa blyští ako vždy, raz reaguje v závislosti od výkonov, inokedy je spúšťačom verejná mienka. Stavjaňa si vyberá hráčov, ako do skladačiek formuje útoky, ktorých sila stúpa. Český tréner hľadal miesto aj pre Stümpela, nakoniec všetko dopadlo inak. Hľadať vinníka? A načo už? Stále treba mať na mysli, že Stavjaňa je ten, kto na konci ponesie zodpovednosť.
Charakter opäť ukázal prvý muž nitrianskeho hokeja. Miroslav Kováčik vnímal nálady kabíny, ako citlivý barometer reagoval aj na povzdychy či krútenie hláv v hľadisku. Šéf klubu stojí za trénerom, ako už koľkýkrát predtým. Nitra sa vydala severoamerickou cestou, profíci spoza veľkej mláky sa zdajú byť dobrou voľbou. Dobre si vybrať je tiež umenie.
