eptembri 2003. V uplynulých dňoch organizačne zabezpečovala povinnosti súvisiace s pohrebom Svätého Otca. Svoje pocity a dojmy z hektického obdobia nám sprostredkovala v rozhovore.
Kedy a kde ste sa dozvedeli, že pápež Ján Pavol II. zomrel?
Práve vo chvíli, keď zomrel, sme spolu s veľvyslancom Českej republiky stáli pod jeho oknami. Kuriozitou je, že tesne predtým som vyzvala esemeskou všetkých známych na Slovensku, aby sa k nám pridali. Bola to zvláštna okolnosť. Nevedeli sme, že mons. Sardi príde vyhlásiť smrť pápeža. Dá sa povedať, že po prvýkrát sa nedodržala tradícia, obyčajne smrť pápeža vyhlasuje vikár Vatikánu.
Kedy vás informovali oficiálne?
Od chvíle, keď sa objavili správy o zhoršenom zdravotnom stave pápeža, som začala chodiť na námestie a bola som zvedavá na nové informácie ako každý novinár. Ani my, diplomati, sme totiž vôbec neboli informovaní. Až v nedeľu o 16. hodine sme dostali oficiálnu informáciu o smrti pápeža. Majestát života a smrti, ktorý pápež propagoval počas celého svojho pontifikátu, sa mal udržať aj do poslednej chvíle a nemalo sa to stať senzáciou, na ktorej sa chceli mnohí priživiť. Dokonca sa súťažilo, kto to oznámi prvý. Dôstojné je to vtedy, keď sa zastavíme a dávame nielen pápežovi, ale aj sebe rešpekt.
Ako ste prežívali atmosféru v dave?
Bola to veľmi krásna atmosféra. Hádam len Svätá Stolica vie majestát smrti vyjadriť tak úžasným spôsobom. Mnohí ľudia začali plakať a modliť sa. Veľmi na mňa zapôsobilo, keď sme boli ako diplomati oficiálne zavolaní do Klementínskej sály. Bol to veľmi dôstojný ceremoniál bez akéhokoľvek nadsadenia. V pokore a skromnosti, bez okázalostí. Presunuli sme sa aj na zádušnú omšu, ale keďže sme prišli neskoro, ostali sme v dave, z ktorého som sa nemohla vymaniť.
Ako to vyzeralo na veľvyslanectve tesne pred pohrebom?
Bolo to veľmi namáhavé. Stále sme boli v kontakte s najvyššími predstaviteľmi. Menila sa situácia, museli sme pracovať veľmi operatívne. Dalo by sa však povedať, že sme to zvládali aj vďaka tomu, že sme veľmi dobrý kolektív. Je nás tu spolu s mojím manželom šesť a všetci sa snažíme, aby naša krajina bola prezentovaná na najvyššej úrovni. Delegácie prichádzali už od štvrtka a bolo veľmi ťažké vymyslieť nejaký program. Všetky múzeá boli zavreté, pohyb po Ríme nebol možný.
Prišli na pohreb aj vaši blízki a rodina?
V tomto prípade vám môžem povedať, že nikto z mojich blízkych si nedovolil obrátiť sa na mňa, pretože vedia, v akom sme tu nasadení. Neviem si predstaviť, že by som do toho ešte mala zakomponovať rodinu. V týchto chvíľach pracujem úplne naplno a na rodinu jednoducho nie je čas.
Informoval Vatikán vopred, ako prebehne pápežov pohreb?
Čakali sme, že vatikánska Stolica nám oznámi na minútu presne, ako to bude prebiehať. To sa však nestalo, a tak sme museli fungovať len operatívne. V stredu napríklad prišlo ku kolapsu, pretože vzhľadom na davy ľudí sa ani pracovníci Vatikánu nemohli dostať do práce. Hoci ukazovali preukazy, polícia ich medzi ľuďmi nezbadala. Bolo tu tisíc reprezentantov z dvesto krajín a milióny pútnikov. To si nevie Slovensko ani predstaviť. Ani tí, čo si pamätajú smrť predchádzajúceho pápeža, niečo také nezažili.
Čo všetko ste mali počas prípravy pohrebu na starosti?
Program návštevy, zaradenie áut, kolónu, prílet a odlet vládneho špeciálu, časový rozvrh. Hneď sme sa prišli pokloniť pápežovi, vybaviť povolenia, autá. Vatikánska stolica je citlivá na to, aby bez ohlásenia niekto vstúpil na jej teritórium. Plocha 0,44 kilometra štvorcového, ktorú Vatikán reprezentuje, je chránená. Všetko sme museli zabezpečiť, vrátane oficiálnej večere, hotelov, ktoré boli úplne plné. Niekedy si naozaj hovoríme, že nám pomáha pápež. Úplne zázračne sa nám podarilo vybaviť aj v tejto situácii lepší hotel. Keď nefunguje koordinácia, neexistuje nič horšie. Môžem ale povedať, že aj v hektických chvíľach sme sa dokázali pochopiť a zabezpečiť fungovanie.
Spomínate si na posledné stretnutie s Jánom Pavlom II.?
Posledné osobné stretnutie s ním bolo 12. januára tohto roku, keď sme všetci diplomati podľa tradície pristupovali k Svätému Otcovi na poklonu a chvíľu sme sa rozprávali. Vtedy bol ešte relatívne v dobrom stave. Potom to ale prišlo: Vatikán - Gemelli (nemocnica v Ríme) - Vatikán - Gemelli. Na mňa veľmi zapôsobila aj atmosféra na Kvetnú nedeľu. Hoci ako diplomatka mám samozrejme privilegované miesta, tam ale nepocítim to, čo medzi ľuďmi. Vtedy som sa na námestí ocitla v skupine mladých ľudí, ktorí stále kričali: „Giovanni Paolo, Giovanni Paolo“, a to rezonovalo veľmi silno, pretože nikto im nedal pokyn. Kontrast mladosti a nevládnosť 84-ročného starca ma udivoval.
Čo podľa vás v osobe Jána Pavla II. Vatikán stratil?
Prezentoval sa svetu v troch rovinách. Prvá línia odpustenie, druhá úcta k životu a tretia rovina transparentnosť a otvorenosť politiky Svätej Stolice, ktorá napríklad počas jeho predchodcu taká nebola. Keď hovorím o odpustení, musím povedať, že Ján Pavol II. vždy začínal od seba. Odpustil sám svojmu atentátnikovi, vyzval cirkev na odpustenie za to, v čom sa previnila. V jeho diplomacii nikdy nebolo niečo dvojznačné. Nestalo sa, že by Svätá stolica niečo skrývala. Stále sa nejako pretraktuje záležitosť smrti Svätého otca, akoby s tým Vatikán špekuloval. Na to som tu nebola zvyknutá, pretože Svätý Otec bol slabý, chorý človek a Svätá stolica to nezakrývala. Preniesli ho pred tie davy s veľkou dôstojnosťou. Na každej audiencii bol, aký bol, nikto s ním nemanipuloval, vždy to bolo jeho prianie. Určite to bola jeho vôľa, otvorenosť si niesol až do svojho hrobu. Tým, že deklaroval vôľu neodísť do nemocnice, že chce zostať na mieste, kde žije, kde má svojich priateľov, demonštroval jednu veľkú vec, ktorú dnešný svet nechápe. Mnohé rodiny odložia starcov do nemocnice a nechcú vidieť, že ich blízky nechce umierať. Aj v posledných minútach chcel demonštrovať lásku jedného k druhému a majestát smrti. Chcel dať najavo, že mnohí umierajúci chcú umierať dôstojne v prítomnosti svojich najbližších.
Niektorým mohol pripadať piatkový pohreb priveľmi pompézny, ako reality šou. Ako by ste im to vysvetlili?
Ján Pavol II. bol naozaj skromný pápež. Tento rituál je zaužívaný - chce vyzdvihnúť majestát smrti ako faktu, ktorý existuje v našom živote. Reality šou z toho urobili novinári, pohreb ňou však rozhodne nie je. Keď sme spolu s ostatnými diplomatmi stáli pri jeho pozostatkoch v Klementínskej sále, bolo to veľmi dôstojné. Samozrejme, že katolícka cirkev musí rešpektovať záujem svetovej verejnosti, veď to sleduje miliarda katolíkov. Dôstojnosť je na prvom mieste a tú zabezpečuje Vatikán perfektným spôsobom. Nie preto, že sa chce chváliť, ale preto, že je treba vzdať úctu majestátu smrti. Je súčasťou našich životov, či chceme, alebo nie.
