NITRA. Najznámejšie záhady a legendami opradené skutočnosti prináša výstava Záhady Slovenska. Vo vstupnej sále Galérie Mlyny sa do 10. marca môžete dozvedieť zaujímavosti zo života krvavej grófky Báthoryčky, mnícha Cypriána, Juraja Jánošíka či popravenej Júlie Korponayovej – Levočskej bielej pani. Prečítate si o tajomných rondeloch, Vale obrov, obrích stopách, ľudožrútskych rituáloch, templárskom poklade v Ludrovej, zistíte, čo je pravdy na povesti o Studni lásky či Rytieroch spod Sitna. Záhady a legendy ilustrujú diorámy vypracované do najmenších podrobností, dopĺňa ju bohatý textový materiál.
Postavili ju za jednu noc
Záhady Slovenska predstavujú diorámy a iné 3D exponáty doplnené postermi s informáciami a ilustráciami Miroslava Regitku. Autorom myšlienky výstavy je Ľuboš Trubíni, PR manažér Mlynov, ktorý ju spolu s kolegom Deziderom Mészárosom a ďalšími spolupracovníkmi a priateľmi zo Slovenska a Čiech vlastnoručne vyrobili. Výstavu tvorí zhruba 20 exponátov, dopĺňa ju panelová výstava s textami a dobovými dokumentmi o Alžbete Báthoryovej.
„Na výrobe exponátov sme pracovali približne rok a pol, technická predpríprava z toho trvala asi pol roka. Použili sme najmä polystyrén, sadru, zem, štrk, piesok, kamienky, ale aj umelé posypy, drevo, textil, farby a lepidlá. Kolega Ľuboš Trubíni robil najmä diorámy, ja som mal na starosti technické veci okolo toho, napríklad informačné postery, podstavce, lego skladačku, zakrytie exponátov, skladovanie, vystavovanie a podobne. Drevené nábytky či Cypriánov lietajúci stroj zhotovil Ľuboš Zalibera,“ hovorí Dezider Mészáros. „Výstavu sme s ďalšími kolegami v Mlynoch inštalovali od večera do rána, krátko predtým ešte kolega Trubíni dorábal posledné detaily na diorámach.“
Pre výstavy si obaja milovníci histórie vybrali tie najznámejšie slovenské záhady a legendy, aj keď napríklad o Mesačnej jaskyni, označovanej za jednu z najväčších záhad nielen Slovenska, veľa našincov ani netuší. Pri výbere si pomohli internetom ale najmä literatúrou, ktorej obaja prečítajú veľmi veľa. „Boli by sme radi, keby sa naša výstava dostala aj do iných miest. Prezentujeme ňou lokality, ktoré ľudia môžu aj reálne navštíviť ako turistické atrakcie,“ dodal Mészáros.
Šaty šila jeho manželka
Najväčším exponátom výstavy je podľa Ľuboša Trubína replika veže levočskej radnice. „Má pôdorys 1,5x1,5 metra, vysoká je 3,8 metra, je z polystyrénu potretého lepidlom. Vo veži sa vraj zjavuje Levočská biela pani – Júlia Korponayová, ktorú popravili za vlastizradu. Každých 15 sekúnd sa zjaví aj v našej veži, keď sa do nej pozriete cez okno. „Ducha“ premieta dataprojektor na špeciálnu fóliu z Anglicka,“ prezradil Ľuboš Trubíni.
Pri stavbe diorám vychádzali z fotografií originálov a dobových dokumentov. Najťažšie sa vraj robila maketa košického Dómu sv. Alžbety s mnohými detailami, náročná technicky aj na zháňanie kociek bola tiež lego dioráma k legende Rytieri spod Sitna, ktorú postavil Dezider Mészáros. „Dóm som po večeroch robil asi dva mesiace, potom pol roka nič a zas som sa k nemu vrátil. Začali sme s ním ako s prvou diorámou, nevedeli sme, do čoho vlastne ideme. Veľakrát sme niečo pokazili a museli sme to prerábať. Niekedy sme robili tri diorámy naraz – kvôli technologickému procesu, ale aj preto, aby sme si od jedného motívu trochu oddýchli,“ pokračuje Trubíni.
„Jánošík bol prvý, ktorého sme chceli urobiť, a nakoniec sme ho dokončili ako posledného. Keď si necháte od roboty trochu odstup, prídu vám na um nové myšlienky a nápady,“ doplnil Mészáros.
Efektné šaty Báthoryčky ušila manželka Ľuboša Trubíniho podľa originálu z grófkinho obrazu. Honosné šaty bol zdobené perlami a bohatou zlatou výšivkou. „Pôvodne sme chceli jej oblečenie zapožičať z čachtického múzea, ale jeho výroba bola veľmi drahá, tak sme radšej zvolili túto možnosť,“ vysvetlil Trubíni.
Navštívil všetky miesta
Výstava ponúka nielen záhady a legendy viažuce sa k stredoveku, ale aj zaujímavosti z praveku. „Fascinujúci je známy Val obrov, ktorý sa tiahne takmer desiatky kilometrov cez územie Slovenska. Je viditeľný aj dnes, keď pôjdete napríklad pri Pečenice, Banskú Štiavnicu alebo Bíňu pri Štúrove. Val tvorí neuveriteľne obrovská masa zeme, doteraz nevieme, kto a prečo ho vytvoril. Povesť hovorí o tom, že ho vybudovali čerti alebo obri,“ popisuje jeden z exponátov Ľuboš Trubíni, ktorý vyštudoval muzeológiu a históriu. Jeho otec píše knihy z regionálnej histórie, takže to majú v rodine. Všetky lokality, ktoré výstava približuje, Ľuboš aj osobne navštívil, samozrejme, okrem Mesačnej jaskyne, o ktorej sa dodnes nevie, kde je.
Detail diorámy k legende Rytierov spod Sitna. (zdroj: Dezider Mészáros)
Replika originálu kostýmu krvavej grófky. (zdroj: (ČE))
Dioráma k záhade slovenských rondelov. (zdroj: (ČE))
Kostolík v Ludrovej, ktorý možno ukrýva templársky poklad. (zdroj: (ČE))
Maketa lietajúceho mnícha Cypriána. (zdroj: (ČE))
Detail diorámy k povesti o Studni lásky na Trenčianskom hrade. (zdroj: (ČE))
