NITRA. Na javisko Starého divadla Karola Spišáka sa v nedeľu po 23 rokoch vrátila obnovená premiéra bábkovo-činohernej inscenácie O múdrom Kokoškovi. Veľmi úspešnú hru režíroval dnes renomovaný režisér Peter Gábor, ktorý pôsobí v Čechách. Hru režisér upravil spolu s Ivanom Gontkom, ktorý zas s Jurajom Schramekom vymyslel texty piesní. Scénu a bábky robil Ivan Hudák, kostýmy Judita Lisová, hudbu Peter Vaňouček. Pri naštudovaní divadlo vychádzalo z dramatizácie textu, ktorý pre rozhlas spracoval Ondrej Sliacky.
Hrala ju pre deti, dnes pre vnukov
Rozprávka Vincenta Šikulu patrí do zlatého fondu slovenskej literatúry, preto po nej nitrianske bábkové divadlo siahlo. „Navyše sme tu ešte stále tí istí herci, akurát postavu kolegyne, ktorá odišla do dôchodku, preobsadila Danica Hudáková. V tejto istej inscenácii mala pred rokmi záskok. Našťastie sa zachovali pôvodné kulisy aj kostýmy, niekomu len po tých rokoch bolo možno treba zúžiť nohavice, niekomu rozšíriť,“ usmieva sa herečka Oľga Schrameková, ktorá sa po rokoch vracia do postavy lakomej gazdinej.
„Teší nás, že na oprašovačku prišiel aj sám Peter Gábor, ktorý je pracovne veľmi vyťažený. Skúšali sme bez neho podľa toho, čo sme si pamätali a čo bolo nahraté na videu, nakoniec nám to trochu učesal.“
Na hodnotách, o ktorých rozprávka deťom hovorí, sa podľa herečky ani po rokoch nič nezmenilo. „Lakomstvo, chamtivosť, skúposť, funguje aj dnes. Hoci gazdiná vďaka kohútikovi získa veľké bohatstvo, nakoniec oň príde,“ pokračuje Schrameková.
„Vrátiť sa po toľkých rokoch do tejto role je veľmi príjemný pocit. Teším sa najmä preto, že to bola inscenácia, ktorú som hrávala aj pre moje deti, dnes ju už hrám pre ďalšiu generáciu detí, ktorej súčasťou sú aj moje vnúčatá. Mamičky, ktoré prišli do divadla so svojimi deťmi, si zaspomínali na to, že „Kokoška“ videli, keď ony samy boli deťmi.“
Morskú pannu by jej dnes neuverili
Postavu gazdinej, ktorú možno stvárniť v akomkoľvek veku, hrala Oľga Schrameková ako mladá, dnes – ako vraví - do nej vlastne dorástla. „Ťažko by som sa dnes vrátila trebárs do roly malej morskej panny, ktorú som hrala pred zhruba dvadsiatimi rokmi. To by mi divák neuveril. Je mi ľúto za viacerými postavami a hrami, ktoré sú uchované. Radi by sme ich vytiahli, ale to už je priestor pre mladších. Napríklad také veľmi úspešné predstavenie Zvonček a Bambuľka, ktoré prešlo asi desiatimi krajinami od Ruska po Portugalsko a má na konte asi štyristo repríz.“
Oľga Schrameková v tomto smere oceňuje snahy riaditeľa SDKS Martina Kusendu vrátiť divadlo detskému divákovi. „Ak zhodnotím súčasnú situáciu v divadle, skupinka hercov, ktorá odchádza, má ambíciu hrať pre dospelé publikum. My, čo v ňom zostávame, milujeme svojho detského diváka. Pred 30 rokmi som nastupovala do bábkového divadla s jasnou predstavou, komu chcem hrať. Zažila som v divadle už nejednu takúto „búrku v šerbli“ a verím, že to, čo sa stalo, je na prospech divadlu i detskému divákovi,“ skonštatovala herečka.
Zlato je zlato, ale kapusta je kapusta
Kokoška v úspešnom predstavení stvárnil Roman Valkovič. Teší, že deti budú môcť po rokoch opäť vidieť hodnotné literárne dielo slovenských autorov. Ako hovorí, hra z nich ani po rokoch „nevyprchala“, text im pri oprašovačke „naskakoval“ do hlavy.
„Dramaturg Ivan Gontko urobil kus poriadnej roboty, nehovoriac už o režisérovi Petrovi Gáborovi, spolupráca s ním bola veľmi príjemná, pohodová,“ spomína Valkovič. „Moja postava Kokoško je taký utáraný kohútik, stále niečo melie, ale má dobrý, čistý charakter, je nositeľom dobrých vlastností, taká priezračná voda. Pointou predstavenia je myšlienka, že bohatstvo nie je všetko. Ako v hre svorne hovoríme, „zlato je zlato, ale kapusta je kapusta“.“
