Nitrianska multižánrová tanečná fantázia vznikla na podklade slávneho hudobného diela Igora Stravinského a v dialógu so súčasným slovenským skladateľom Petrom Zagarom. S výnimkou mladého činoherca Martina Fratriča tu máte možnosť vidieť generáciu hereckých dôchodcov – Hildu Augustovičovú, Adelu Gáborovú, Evu Hlaváčovú, Oľgu Hudecovú, Žofiu Martišovú, Jozefa Dóczyho, Leopolda Haverla, Jána Kováčika, Dušana Lenciho, Ondreja Rimka a Ernesta Šmiguru.
Hra sa zaobíde bez jediného slova (okrem úvodnej a záverečnej reči rozprávača), no napriek tomu, alebo možno práve kvôli tomu, povie divákom viac, ako keby zaznelo hovorené slovo.
Dej sa vyjadruje len pomocou gestiky, mimiky a pohybu. Choreografiu robil mladý choreograf Milan Kozánek, ktorý v nej uplatnil aj relaxačné cvičenia Taj–chi. „Išlo aj o to, aby sa herci rozhýbali, keďže niektorí už majú menšie problémy s pohybom ako takým, predsa len, vek hercov v Svätení jari je viac ako 65 rokov. Tento projekt je nekomerčný, určený náročnejšiemu publiku.“ Podľa slov tlačovej tajomníčky Divadla Andreja Bagara Hany Kocincovej je Svätenie jari predovšetkým projekt „ľudský“, pretože dal dohromady úžasnú generáciu starších hercov, ktorá už nemá veľa možností stretnúť sa na jednom javisku v takomto zložení.
Povedali o Svätení jari
Hudobný dramaturg Peter Zagar: „K tomu, koho milujeme, si dovolíme viac než k iným. Ja som si k Stravinského hudbe dovolil dosť: nielenže som skomponoval hudbu, ktorá má znieť v tesnej blízkosti s ňou, ale zasiahol som aj do nej samotnej dekompozíciou jestvujúceho diela a novým usporiadaním jeho častí v prospech javiskovej akcie.“
Režisér Svetozár Sprušanský: „V tomto prípade ide o netradičné spracovanie diela. Je na divákovi, či túto výzvu na otvorený rozhovor prijme.“
