NITRA. Svoju prvotinu Poézia nie je mŕtva nedávno vydal Miloš Kusenda. Herec Starého divadla Karola Spišáka básne písal a zbieral necelé dva roky, kým mu s finančnou podporou projektu Start Up vyšla útla biela knižočka. Verejnosti ju nedávno predstavil počas literárneho večera v Starom divadle. Krstným otcom bol jeho kolega – herec a známy recitátor Ján Hrmo, ktorý spolu s autorom, Radom Hudecom a Šimonom Spišákom niekoľko jeho básní aj predniesol.
Myšlienky si nechá „odležať“ v hlave
Ako herec prezradil, najprv mal v pláne do knižky „nasúkať“ asi päťdesiat básní, ale je ich tam nakoniec zhruba tridsať -Atmosféra, Drak, Mučeník, Na koho tá hlava padne, Pod rozmar, Pôsobivá, Som pohonič, Píla a ďalšie. Najdlhšia baladická báseň Srna sa medzi ne nedostala, plánuje ju vydať samostatne.
„V zbierke sú, dá sa povedať, tie najlepšie básne. Pomohla mi ich vybrať moja priateľka – výtvarníčka Soňa Bellerová, ktorá je navyše aj autorkou ilustrácií a zaujímavého dizajnu knižky, za čo som jej veľmi vďačný. Každý, kto dostane zbierku priamo odo mňa, má v nej navyše originálnu „pečiatku“.“
S výsledkom svojho skoro dvojročného snaženia je 36-ročný autor spokojný. Ešte spokojnejší je vtedy, keď počuje, že sa jeho verše páčia aj iným.
Myslí si o sebe, že nepatrí k tým ľuďom, ktorí sa vedia v pravú chvíľu na pravom mieste správne vyjadriť. „Mám s tým problém, aj vždy som mal. Musím si nechať myšlienky „odležať“ v hlave a až potom ich dať na papier,“ vysvetľuje debutujúci básnik, ktorý rád číta verše lorda Byrona – dokonca v origináli - či Jána Smreka. „Niektoré dobré nápady si však zapíšem hneď, aby som ich nezabudol a potom ich vo veršoch rozvediem.“
Na písaní poézie herca baví aj hľadanie rýmov, aj keď nie všetky jeho básne sa striktne rýmujú. Niekedy poslúchol svoj rozmar a rýmovanie narušil.
Tematika básní je podľa autora viac-menej všeobecná, ako život a smrť. Nechýbajú ani básne s ľúbostnými motívmi, ktoré istým spôsobom odkazujú na hercove súkromie.
Básne v slovenčine, texty v angličtine
Minimálne jedna báseň v sebe nesie veľmi čitateľný odkaz na herectvo, začína sa veršom „Bravo, prišiel herec na javisko, veľká hviezda, a tak blízko“.
„Napadlo mi to tak spontánne, keďže som herec a nejako podvedome som mal pocit, že v zbierke táto téma musí byť. Okrem básne ju tu takto tematicky ladených vyše desať krátkych útvarov - akýchsi bonmotov a vtipných postrehov – pod spoločným názvom Niekoľko o herectve.“
Motív hudby sa vo veršoch herca, ktorý je aj spevákom kapely Happy Cocks, neobjavuje. „Toto som striktne oddelil, hudba je iná etapa môjho života, nechcem to miešať,“ vysvetľuje Miloš. „Naša skupina mala istý čas prestávku, gitarista žil takmer dva roky vo Švédsku, ale koncom minulého roka sa vrátil na Slovensko, takže sme sa dohodli na pokračovaní.
Milošove básne sú výhradne v slovenčine, texty pre kapelu zas len v angličtine. Ako hovorí, písať poéziu v anglickom jazyku by si nikdy netrúfol. „Tie najvnútornejšie pocity sa nedajú úplne presne vyjadriť v reči, ktorú síce ovládaš, ale nie je tvojím materinským jazykom. V hudbe je to iné – texty tu môžu byť jednoduchšie, aj keď stále kvalitné, o niečom vypovedajúce, nie len na efekt. Ale keď sa v nejakej pesničke omieľa hoci aj jedna veta, je to stále prijateľné, čím nechcem povedať, že naše texty sú také,“ skonštatoval Kusenda.
Publikovať prózu ho zatiaľ neláka, hoci sa istým spôsobom do nej vlastne pustil. Keď bol ešte stredoškolák, napísal
divadelnú hru, svoje myšlienky v humorných či dramatických textoch tlmočil divákom aj v autorských literárnych Parnasoch a kabaretoch, ktoré spolu s kolegom Radkom Hudecom a ďalšími hercami napísali a uvádzali v Starom divadle.
