NITRA. Sklamaní favoriti, priveľa porazených a rozpačití víťazi. Tak sa dajú v skratke zhrnúť výsledky víkendového hlasovania v parlamentných voľbách.
V ňom bolo prekvapivých momentov hneď niekoľko. Ficov Smer získal oveľa menej, ako sa čakalo, nedosiahol ani len tridsaťpercentnú hranicu. Prepadol aj takzvaný líder pravice Procházka a jeho Sieť, ktorá iba s odretými ušami prehupla do parlamentu. Totálne fiasko zažilo KDH, hnutie, ktoré bolo od nežnej revolúcie nepretržite v parlamente, no teraz skončilo tesne pod čiarou. Voľby boli bodkou aj za fungovaním kedysi vplyvnej a reformnej SDKÚ, ktorú dokázali predbehnúť ešte aj komunisti. A prekvapením je aj vstup dvoch nesystémových strán do parlamentu, z toho jednej extrémistickej.
Smer stratil vyše 16 percent
Celkovo sa do parlamentu dostalo osem politických strán, o dve viac, ako pred štyrmi rokmi. Voľby už po štvrtý raz vyhral Smer so ziskom 28,3 %. Zaznamenal ale výrazný prepad dôvery. Kým pred štyrmi rokmi mal vyše 44 percent hlasov a v parlamente pohodlnú väčšinu 83 poslancov, čo mu umožnilo zostaviť jednofarebnú vládu, teraz bude mať v parlamente 'iba' 49 kresiel.
Ani dvojkoalícia, o ktorej premiér Fico pred voľbami hovoril ako o najlepšom variante pre vládnutie, nebude možná. Nech sa Smer spojí s kýmkoľvek, v dvojke nemá šancu zostaviť vládu. A možno ani v trojke.
Pri Smere stojí za to všimnúť si prácu agentúr. Všetky prieskumy verejnej mienky mu predpovedali prekročenie tridsaťpercentnej hranice, niektoré dokonca výrazne. Sekli sa rovnako ako pred štyrmi rokmi, kedy mu namerali asi o päť percent menej, ako vtedy v skutočnosti získal. Smer sa teraz prepadol prakticky všade.
Nie Procházka, ale Sulík je lídrom pravice
Šokom je aj druhé miesto, ktoré so ziskom 12,1 % obsadila SaS, čím získala 21 poslancov. SaS dokázala výsledok spred štyroch rokov viac ako zdvojnásobiť. Ak sa Ficovi nepodarí nájsť partnerov na vládnutie, poverenie zostaviť vládu dá prezident Andrej Kiska novému lídrovi pravice Richardovi Sulíkovi.
Za ním s 11 percentami a 19 poslancami skončila strana OĽANO-NOVA lídra Igora Matoviča. Tej oproti minulému obdobiu pribudnú traja poslanci. Odborníci hovoria, že obom stranám pomohlo hlavne to, že sa pred voľbami jasne vymedzili voči vládnemu Smeru.
Do parlamentu sa vracia SNS, ktorá uhrala 8,6 %, čím získala 15 kresiel. Studenou sprchou pre mnohých Slovákov je piate miesto pre stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko. Strana banskobystrického župana nazbierala osem percent a do parlamentu posiela štrnástich zástupcov. Hneď po nej sa so 6,6 % umiestnila strana podnikateľa Borisa Kollára Sme rodina, ktorá získala jedenásť kresiel v parlamente. Kollára zatiaľ preslávilo hlavne to, že má deväť detí s ôsmimi rôznymi ženami.
Politológovia o kollárovcoch aj kotlebovcoch hovoria ako o nesystémových stranách. Ich popularita môže odrážať znechutenie množstva ľudí z tradičných strán a ich zástupcov. Časť elektorátu týchto strán tvoria extrémisti a recesisti.
Sieť dostala facku, KDH nakladačku, SDKÚ ranu z milosti
Iba o desatinu menej ako Sme rodina mal Most Bélu Bugára, ktorý získal jedenásť kresiel. Osmičku strán, ktoré budú v parlamente, uzatvára Sieť. Získala 5,6 %, čo jej iba tesne zaručilo prechod do parlamentu. Sieť bude mať desať poslancov, čo je pre stranu obrovské sklamanie. Jej lídra Radoslava Procházku označovali za lídra pravice, mnohí ho už videli v kresle premiéra. Pre stranu sú sobotňajšie voľby obrovským fiaskom.
Nie však až takým, ako pre KDH, ktoré sedelo v parlamente nepretržite od nežnej revolúcie. Kresťanskí demokrati veľmi potupne ostali za bránami parlamentu, získali iba 4,9 % a veľmi tesne, no nedostali sa. Šéf KDH Ján Figeľ bol pred štyrmi rokmi považovaný za lídra rozhádanej a rozštiepenej pravice, pretože KDH malo vtedy hneď po Smere najviac hlasov (8,82%). Teraz je však situácia opačná a Figeľ už ponúkol, že sa z postu predsedu KDH bude porúčať.
Štyri percentá mala SMK. Ani jedna zo zvyšných strán nezískala aspoň percento. Úplným klincom do rakvy boli voľby pre kedysi silnú SDKÚ, ktorá získala iba 0,3 %. Stranu znemožnili ešte aj komunisti a zelení, ktorí dokázali nazbierať oveľa viac hlasov.
Pat
Situácia, ktorá nastala po voľbách, sa inak ako patom nazvať nedá. Víťaznému Smeru sa nemusí podariť vytvoriť vládu, stačiť mu na to nemusia ani dvaja partneri. Rovnakému problému môže čeliť aj Richard Sulík, ak po Robertovi Ficovi dostane od prezidenta poverenie zostaviť vládu.
Strán je veľa a majú málo poslancov. Navyše, aj tie menšie strany sa medzi sebou navzájom vymedzujú. Nikto nechce ísť s extrémistickou stranou Kotlebu. Bugár navyše opakovane povedal, že so SNS si spoluprácu nevie predstaviť. To možnosti vytvoriť vládnu koalíciu iba komplikuje.
Takáto situácia môže poviesť k predčasným voľbám, prípadne k úradníckej vláde zostavenej z odborníkov a podporovanej viacerými stranami naprieč parlamentom. Hovorí sa, že viesť by ju mohol Miroslav Lajčák, minister zahraničia v súčasnej Ficovej vláde. Lajčák je ako osobnosť relatívne široko akceptovaný, a to nielen lídrami ostatných strán, ale aj voličmi rôznorodých zoskupení.
Slovensko potrebuje stabilnú vládu nielen pre riadenie krajiny, ale i preto, že od júla budeme predsedať Rade Európskej únie. Posledné, čo potrebujeme, aby sa v čase predsedníctva krehká vláda zosypala, ako sa to pred pár rokmi stalo v Českej republike.
