Sú to už tri dekády, čo sa Nitran Ján Fülöp vybral pracovne do Nikaraguy, kde nakoniec neplánovane zanechal stopu aj vo futbalovom hnutí. Zaspomínali sme s ním na časy, kedy bol trénerom tamojšej futbalovej reprezentácie. Pocty viesť národný tím inej krajiny sa dostalo len siedmim Slovákom.
Ako ste sa vlastne dostali do Nikaraguy?
- Po ukončení občianskej vojny boli do krajiny zavolaní odborníci z celého sveta, aby pomohli riadiť krajinu. Do Nikaraguy prišli ľudia z Ameriky - od Kanady po Argentínu, ako aj z Európy - od Fínska po Portugalsko. ČSSR poslalo geológov, jedného energetika a ja som šiel za priemysel. Mal som šťastie, že som uspel v celoštátnom konkurze. V Nitre som vyštudoval VŠP, odbor mechanizácia, neskôr som si dorobil Vysokú školu ekonomickú - riadenie podnikov. Spravil som si štátne skúšky zo španielskeho jazyka, a tak som spĺňal všetky podmienky. Stal som sa poradcom ministra hospodárstva Nikaraguy, viedol som oddelenie plánovania investícií. Vycestoval som aj s celou rodinou.
Ako sa zrodilo vaše futbalové pôsobenie v cudzej krajine?
- Z ľudí, ktorí prišli do Nikaraguy, sme dali dokopy partiu, ktorá začala hrávať futbal pre radosť na univerzite. Postupne nás bolo viac a viac, neskôr sme už hrávali aj zápasy proti miestnym klubom z nižších súťaží. Medzi nami boli dvaja talianski žurnalisti, napísali o mne do novín a to sa dostalo do rúk rôznym ľuďom. Tak sa stalo, že ma zavolali do klubu Buffalos do Toňa Managua, ktorému som pomohol zachrániť sa v prvej lige. Moje futbalové pôsobenie mi však museli najskôr schváliť na veľvyslanectve.
Preukaz Jána Fülöpa, reprezentačného trénera Nikaraguy. (zdroj: ki)V akých podmienkach vtedy fungoval futbal v Nikarague?
- Vtedy sa ich reprezentácia ani nezúčastňovala kvalifikácií o MS. Futbal sa len rozvíjal. Hráči boli amatéri, trénovali skoro ráno alebo po zamestnaní. Štadióny boli asi také ako u nás na dedinách.
Ako ste sa dostali k reprezentácii?
- Išlo to postupne. Po úspechu v ligovej súťaži som dostal úlohu v medziobdobí zložiť na pár exhibičných medzinárodných zápasov výber hlavného mesta. Tie sa vydarili, a tak ma požiadali, aby som sa stal trénerom nikaragujskej reprezentácie. To už, samozrejme, musel schváliť aj šéf ČSTV Himl a predseda futbalového zväzu Kocek. Dali mi zelenú a podporoval ma aj nový veľvyslanec v Nikarague. Bol ním Gustáv Stopka, ktorý pochádza z Močenku a dnes žije v Zlatých Moravciach. Záujem o futbal stúpal, prípravné zápasy sme už hrávali na bejzbalových štadiónoch s veľkou kapacitou. To, že v rohu ihriska bol kúsok antuky, nikomu nevadilo... Reprezentácia pod mojím vedením dosahovala veľmi dobré výsledky, hrali sme väčšinou s mužstvami Salvador, Guatemala, Kostarika, Kuba, Honduras, Belize, Haiti, Dominikánska republika, Mexiko, Panama. Pred majstrovstvami Strednej Ameriky ma už na pár mesiacov uvoľnili z práce a boli sme napríklad aj na vysokohorskom sústredení v Kostarike, kde bola podobná nadmorská výška ako v Guatemala City.
Miestni novinári ho uvádzali ako Juan Fullop. (zdroj: ki)Čo bolo vrcholom vášho pôsobenia na reprezentačnej lavičke?
- Cieľom bolo uspieť na Stredoamerických hrách. Tie sa konali v januári 1986. Súťažilo sa nielen vo futbale, ale aj v iných športoch. Pre tamojších ľudí to bolo niečo také významné ako olympijské hry.
Ako dopadol turnaj?
- Najskôr sme hrali s Guatemalou 1:1 pred 45-tisíc divákmi. Na tom istom štadióne hrala slovenská reprezentácia prípravný zápas v roku 1999. Hlavný tréner Jozef Adamec sa bál sadnúť do lietadla, tak mužstvo viedol asistent Anton Dragúň. V druhom zápase sme so Salvadorom remizovali 0:0 a boli sme v hre o prvenstvo. V poslednom zápase nás čakal Honduras. Vtedy bolo napätie medzi týmito dvoma krajinami, na hraniciach prebiehali boje. Chalani chceli nechať dušu na ihrisku, ale hrali príliš so srdcom a zabudli na taktiku. Prehrali sme 4:0. Aj tak sme skončili na treťom mieste, čo bol pre Nikaraguu úspech.
Tamojší predstavitelia futbalu si na vás spomenuli?
- Práve v januári 2016, keď uplynulo 30 rokov od hier, som bol opäť v Manague. Na oslavu pozvali aj všetkých hráčov a členov realizačného tímu. Mňa sprevádzali moji dvaja kamaráti Slavomír Eliaš a Milan Jonis, aby som neletel sám. Mali sme čas sa trochu aj poobzerať po krajine. Zistil som, že dnes sa tam už hrá profesionálne na pekných štadiónoch. Takže futbal v krajine sa rozvinul a mňa teší, že som k tomu mohol pomôcť svojím malým dielom.
Futbalové spomienky na Nikaraguu Jánovi Fülöpovi priatelia usporiadali do pamätnej kroniky. (zdroj: ki)Verí, že sa dožije prvej ligy
Ján Fülöp sa narodil v roku 1949 v Nitrianskych Hrnčiarovciach. Dres AC Nitra hájil v kategórii žiakov a za B-dorast. Neskôr počas štúdií hrával krajskú súťaž za Kynek (trénerom bol Štefan Sapár) a Chrenovú, počas vojny za Duklu Praha-Dejvice a po návrate okresnú súťaž za N. Hrnčiarovce a D. Obdokovce.
Trénerom Nikaraguy bol dva roky - od februára 1984 do januára 1986. Neskôr úspešne viedol juniorku Plastiky Nitra v 80-tych rokoch, kedy zažil tri postupy.
Na začiatku 90-tych rokov bol päť rokov viceprezidentom klubu Plastika Nitra (neskôr FC Nitra), na čele vtedy stál Ján Kovarčík, viceprezidentmi boli aj Peter Oremus a František Kukla. „Bolo to ťažké obdobie, delila sa republika. Hrali sme prvú ligu, raz sme z nej aj vypadli, ale potom sme postúpili späť s trénerom Komanickým,“ spomína Ján Fülöp. Neskôr už nebol aktívny ako tréner alebo funkcionár, ak nerátame priateľskú výpomoc v neďalekých Pohraniciach.
Na futbal Nitre chodí pravidelne, jeho miesto je na starej tribúne, po boku dlhoročných priateľov. „Či verím, že sa ešte dožijem prvej ligy v Nitre? Verím, aj keď viem, že v tejto sezóne to nebude,“ vraví chlapík, ktorý napriek dôchodkovému veku stále stojí na čele stredne veľkej spoločnosti v Mlynárciach.
Ján Fülöp je členom fan- klubu slovenskej futbalovej reprezentácie, chodí na väčšinu jej zápasov. „Chystám sa aj na Euro do Francúzska. Na prvý zápas s Walesom by som mal ísť aj s manželkou,“ dodáva milovník futbalu.
Návrat po 30 rokoch. Jána Fülöpa (sedí, má svetlé nohavice) si v Nikarague uctili. Celkom vpravo stoja jeho dvaja kamaráti. (zdroj: archív J. F.)
